 Archeológ Matej Ruttkay nad veľkomoravským valom, ojedinelým stavebným dokladom veľkomoravskej architektúry. FOTO SME – JANA BEŇOVÁ |
Archeologický ústav.
„Deväťhektárový val obkolesoval hradný kopec. Bol dvojitý, vyplnený hlinou, široký asi päť a vysoký asi tri metre. Je dokladom veľkomoravskej architektúry,“ povedal Matej Ruttkay z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Kamene pochádzajú pravdepodobne z protiľahlého Zobora. Sú poukladané dômyselne, aby do seba zapadli. Archeológovia našli v kameňoch aj zvyšky malty z murovanej stavby. Predpokladajú, že je z kostola, ktorý dal Pribina postaviť pre svoju manželku alebo z paláca.
Nitriansky hrad bol od 9. storočia významným mocenským centrom, sídlom kniežaťa i biskupa. Valu blízko paláca a kostola, reálne sa ho mohol dotýkať Pribina, Svätopluk či Viching.
Turisti si môžu pri vale pozrieť dva odkryté hroby, jeden patrí skrčencovi. Hoci skrčenci patria k staršej dobe bronzovej, tento je naozaj veľkomoravský. Pochovali ho do skaly, ktorá neumožnila inú polohu.
Do podzemnej chodby sa vstupuje z hradnej priekopy zo 17. storočia, v ktorej bude záhrada. S chodbou otvorili aj Vazilovu vežu na východnom nádvorí hradu, kde sú umiestnené svetské i sakrálne pamiatky.
Autor: bej