Cesta spočiatku vedie cez rybárske dedinky, kde pestujú jedinečné ustrice - slávky, potom cez vnútrozemie pomedzi vinice, aby sa nakoniec vydriapala na vrchol pohoria. Od škaredého a hrdzavého pamätníka obetiam druhej svetovej vojny sa potom strmo zvažuje k moru. Výhľad na morskú diaľavu nepokazí ani priamy pohľad do skalnatej hlbiny, kde odpočívajú hrdzavé či spálené vraky áut. Možno zneistí. Nie je totiž jasné, či si tam miestni urobili zadarmo vrakovisko alebo tak skončili tí, ktorí nevybrali zákrutu.
Dovolenkový Orebič
Mestečko patrí medzi najväčšie na polostrove a je dôležitou spojnicou so susedným ostrovom Korčula. Okrem trajektu, ktorý jazdí každú hodinu, tam z prístavu premáva celý deň viacero ma?lých lodí.
Orebič je však aj dovolenkovým strediskom. Leží na úpätí vrchu sv. Ilju a keďže veľa miesta na výstavbu tu už nezostalo, kopíruje pobrežie na dĺžku. A tak, keď sa rozhodnete ísť pešo z jedného konca na druhý, trvá vám to aj dve hodiny.
Pláž je rovnako rozťahaná ako mesto. Na začiatku je klasická divoká - s plochými kameňmi, o ktoré sa rozbíjajú vlny, ďalej nastupuje civilizovaná s okruhliakmi. Tá prechádza do pieskovej, ktorú nájdete vo všetkých bedekroch ako jednu z najkrajších. Na fotografiách síce pláž Trstenica vyzerá honosne a obrovská, je to však len niekoľko metrov dlhý úzky pás piesku. Jej výhodou sú však sprchy. Oveľa krajšia a príjemnejšia je práve kamienková pláž, odkiaľ to ani na tú pieskovú nemáte ďaleko. Nájdete tam aj plážové krčmičky a priam rodinnú atmosféru, keď už pri druhej návšteve si čašník pamätá, čo pijete. Po tretej sa bez obáv, že by ste mu ušli bez platenia, odskočí okúpať.
Z krčmy dovidíte aj na Gibraltár. Samozrejme, nie ten skutočný. Asi tridsať metrov od brehu vytŕčajú z vody skaly, ktoré sú priam obsypané deťmi skáčucimi do vody. Z diaľky to pripomína Gibraltár - aj s opičkami.
Kultúra aj šport
Orebič je však príjemný najmä tým, že nemusíte len ležať na pláži. Turisti a horolezci ocenia blízkosť vrchu sv. Ilju, ktorý je skalnatý a má takmer tisícmetrovú výšku. Výstup na vrch však odporúčame len zrána alebo neskoro poobede, s dostatočnou časovou rezervou na návrat, s bohatou zásobou pitnej vody a obutí ako na horskú túru.
Vysokohorská scenéria má však aj svoje negatíva. Počasie sa tu vie veľmi rýchlo zmeniť a búrky majú intenzitu ako u nás.
Nad Orebičom sa vypína aj nádherný františkánsky kláštor s kostolom. Dostanete sa tam autom, ale aj výstup má svoje čaro. Navyše výhľad na okolité ostrovy je akoby ste sa pozerali z lietadla.
Mesto bolo známe aj tým, že sa sem na dôchodok utihali starí námorní kapitáni. V jednom z domov na promenáde je aj námorné múzeum. Promenáda, ktorá býva srdcom každého prímorského mestečka, je v prípade Orebiča rozťahaná po celom pobreží. Lemujú ju najmä krčmičky a kaviarne, obchodíkov a stánkov tu nie je toľko ako v iných letoviskách, čo ocenia najmä rodiny s deťmi.
Pelješac nepatrí medzi najvychytenejšie chorvátske destinácie. Oproti napríklad istrijským letoviskám či Makarskej sú diskotéky len vo veľkých hoteloch a tých tu veľa nie je. Zato malých rodin?ných apartmánov a zákutí len pre seba si tu užijete do sýtosti.
Dedinky na severnej strane polostrova ponúkajú netypický pohľad na more. V Malostonskom a Neretvianskom zálive sa vo veľkom pestujú slávky jedlé. Keďže sa pripevňujú k morskému dnu pomocou špeciálnych vlákien, na hladine to vyzerá ako veľké sieťové polia, ktoré ohraničujú plávajúce barely alebo dlhé drevené palice. Dno je posiate mušľami slávok, ktoré síce nie sú žiadnym cenným úlovkom pre potápačov, ale aj menšie deti sa k nim dostanú a originálny suvenír z dovolenky bude ešte dlho tróniť na polici.
Pelješacké slávky sú vychytenou pochúťkou. Varia sa totiž s vínom a práve miestne kvalitné vína Dingač a Postup im dodávajú jedinečnú chuť.
Pelješacký zázrak
Hneď prvými dedinkami na polostrove sú Veľký a Malý Ston. Už z diaľky vidno hradby, ktoré obe dediny spájajú cez kopec Pozvizd. Pochádzajú zo 14. storočia a boli súčasťou mohutného opevnenia, ktoré hraničné mesto Dubrovníckej republiky chránilo pred nájazdmi.
Pohľad z dediny je fascinujúci a zvyšky vyzerajú ako kameňmi vysypaný chodník. Dnes je prístupná len časť päťapolkilometrových hradieb, ktoré dostali prezývku európsky čínky múr. Hradby dopĺňalo 40 veží, sedem bášt a dve pevnosti. Od minulého roku sú aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. Na rekonštrukcii sa pracuje priam hekticky aj počas obrovských horúčav.
Z obnovenej veže máte nielen úzke uličky Malého Stonu ako na dlani, ale aj neďaleké odsoľovacie polia. Soľ bola po celé stáročia okrem rybolovu tým, čo mestu prinášalo peniaze. Aj dnes sa tu ťaží rovnakým spôsobom ako za čias Rimanov.
JANA ČEVELOVÁ
Kam z Pelješacu
Ostrov Korčula
Každý deň premáva z Orebiču viacero trajektov, lodí a lodiek do mesta Korčula. Odchádza sa z osobného prístavu, kde je aj autobusová zastávka. Korčula je prestupným miestom aj pre výlety na ostrov Mljet, kde je národný park, ostrov Hvar či Lastovo.
Ostrov Mljet
Sem premáva trajekt z Trstenika do mestečka Pomena, odkiaľ sa pešo môžete vydať do národného parku. Do ďalšieho prístavu Sobra sa dostanete trajektom z Prapratna. Mljet je prírodnou rezerváciou s jedinečnou vegetáciou a dvomi jazerami Malým a Veľkým, uprostred ktorého sa nachádza ostrov sv. Márie s unikátnym kostolom.
Viganj
Na svoje si tu prídu surferi, ktorí tu objavili viacero nádherných zákutí.
Žuljana
V tejto malej dedinke je jedna z najväčších a najkrajších pláží sčasti kamienková a sčasti pieočná. Je vhodná najmä pre deti, pretože je plytká. V susednej zátoke nájdete ďalšiu príjemnú pláž.
(jač)
