Obchodné centrum, park alebo hotel. Na niečo také by sa mohla zmeniť smutne známa moskovská väznica Butyrka. Šéf Federálnej služby výkonu trestov Jurij Kalinin pripustil, že by historická budova Butyrky mohla predať. Ale iba v prípade, že v Moskve postavia novú väznicu. Zločincov totiž pribúda a priestoru je málo.
Butyrku postavili v roku 1771 už za Kataríny Veľkej. Budova je historicky i architektonicky veľmi cenná a patrí k najstarším domom v Moskve. Architekt Michail Kazakov vtedy projekt nazval vznešene: Moskovský gubernátorský väzenský zámok. Turisti sa na ňu môžu pozerať zatiaľ iba z úctivej vzdialenosti. Dovnútra sa chce dostať dobrovoľne málokto. Von sa to podarí len tým najšikovnejším - Butyrka patrila až do 90. rokov do kategórie nedobytných väzníc.
Potom sa však úteky stali pomerne častým javom. Technicky už stará budova nevyhovuje súčasným požiadavkám na vyšetrovaciu väzbu.
Dnes je za múrmi Butyrky asi dva a pol tisíca ľudí. Sú napchatí v nevetraných tmavých celách, akoby boli komparzom pre historický film.
Až keď v roku 2000 z väznice utiekli traja nebezpeční zločinci, rozhodlo sa o rekonštrukcii. Lenže, ako píšu novinári z denníka Moskovskij Komsomolec, prestavba trvá dodnes.
Staré diery sa látajú a hneď vzápätí sa objavujú ešte väčšie. Opravy stoja obrovské peniaze a pamiatkari trvajú na zachovaní historického vzhľadu väznice.
Aby sa takýto luxus vyplatil, bolo by podľa vedenia väzenskej správy najlepšie budovu komerčne využiť. Teda, prinajmenšom z nej spraviť múzeum o väzni?ciach na ruský spôsob a ich najslávnejších väzňoch. V Butyrke ním asi bol Jemeljan Pugačov, ktorého sem zavreli v roku 1775, zakladateľ KGB Felix Dzeržinskij a spisovateľ Alexander Solženycin.
Niektorí navrhujú vybudovať z Butyrky luxusný hotel. Obsluhovať by mohli servírky vo väzenskom odeve, jedlo by sa z väzenských tanierov, len strava by asi bola lepšia. Podľa lekárskej správy je súčasné väzenské jedlo pri dlhodobom podávaní zárukou rakoviny žalúdka.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME