Kelti robili na Liptovskej Mare krvavé rituály

NITRA 19. júla (SITA) – Aj naši dávni keltskí predkovia prinášali ľudské obete svojim bohom. Tieto obrady sa konali na Liptovskej Mare. Zabíjali ich mimoriadne krutým spôsobom – za živa ubíjali, štvrtili, pálili ohňom či topili. Verili totiž, že takýmito praktikami dokážu vyháňať zlo a zabezpečiť dobrú úrodu. Slzy, pot a krv pre nich predstavovali budúci dážď. Pozostatky obetí Kelti hádzali do obetnej jamy, ktorá symbolizovala vstup do podsvetia a kontakt s božstvami zeme.

Tieto dávne rituály dnes dokladajú nálezy na vrchu Havránok pri Liptovskej Mare. Archeologický výskum tu začal pred takmer 40-timi rokmi. Vedci z Archeologického ústavu SAV v Nitre tu objavili rituálne miesto – obetisko s obetnou jamou, kde sa našli okrem zuhoľnatených zvyškov poľnohospodárskych plodín, črepov i celých nádob, hrotov šípov, bronzových ozdôb a strieborných mincí aj pozostatky 11 ľudských tiel, prevažne žien. „U niektorých boli zistené telesné anomálie ako chronický zápal kostnej drene, zle zrastená stehenná kosť alebo sánka s výraznými deformáciami. Z toho vyplýva, že Kelti si na obety vyberali najmä telesne postihnutých jedincov,“ povedal pre agentúru SITA objaviteľ lokality a vedúci výskumu Karol Pieta. Mnohé z lebiek a kostí, ktoré sa tu našli, boli pred smrťou rozbíjané a lámané tupými údermi. Na kĺboch stehenných kostí jednej ženskej kostry vidieť aj stopy po štiepaní a štvrtení. Viaceré časti tiel chýbajú. U mnohých primitívnych národov bolo obetovanie ľudí často spojené s rituálnym kanibalizmom. „Táto možnosť nie je vylúčená,“ poznamenal Pieta.

Kelti prišli na Liptovskú Maru v 2. storočí pred Kristom. Boli to zruční remeselníci, kováči a šperkári. Dnes ich niekdajší život pripomína archeologický skanzen, jediný svojho druhu na Slovensku. Návštevníci si môžu priamo v teréne pozrieť rekonštrukciu keltského dvorca, ktorý pozostáva z obytného domu, hrnčiarskej dielne, studne, chlieva a sýpky na obilie. Turistický chodník skanzenu pokračuje k svätyni s rituálnymi drevenými stĺpmi, ktoré sú osadené na pôvodných miestach. Nechýba ani autentická obetná jama. Súčasťou archeoskanzenu je aj rekonštrukcia dreveného slovanského hrádku z 12. - 15. storočia, kde v minulosti údajne sídlilo knieža Havran, podľa ktorého je vrch pomenovaný. Podľa Pietu by rekonštrukcie akútne potrebovali obnoviť, pretože ich čoraz viac nahlodáva zub času. „Našťastie nám už štvrtý rok zadarmo pomáhajú mladí dobrovoľníci z organizácie Strom života. Na opravu tejto Národnej kultúrnej pamiatky, by však bola potrebná šesťmiestna suma,“ skonštatoval Pieta.