Moc, bohatstvo, vzdelanie, to boli údajne predpoklady na to, aby sa mohli v čase baroka stavať honosné zámky.
Pre dôkazy nemusíme chodiť ďaleko, a to aj napriek tomu, že skvostným príkladom tohto tvrdenia je zámok Versailles vo Francúzsku. Stačí sa totiž vybrať autom do rakúskeho Hainburgu a odtiaľ odbočiť smerom na Moravské pole (Marchegg), kde leží zámok Hof.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Už počas cesty sa objaví menší barokový zámok Niederweiden, v ktorom je dnes stála expozícia fotografií, znázorňujúcich náročnú revitalizáciu "veľkého brata" - zámku Hof, ktorý sa len kúsok cesty od Niederweidenu rozprestiera na ploche vyše 50 hektárov.
Barokový skvost
Po dve storočia stál tento zámok v zabudnutí, dnes túto letnú rezidenciu Habsburgovcov môžeme obdivovať aj my.
Ide o barokový skvost, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský v 17. storočí. Na realizácii svojho projektu nešetril peniazmi ani materiálom. Dokonca si vybral tých najlepších architektov, umelcov a remeselníkov, medzi ktorými viedol prím architekt Lucas von Hildebrant. On bol strojcom myšlienky, aby veľkolepý zámok slúžil princovi Eugenovi ako miesto zábav a poľovačiek.
No nielen to. Živá zeleň a pestrosť farieb museli obkolesovať celý zámok, čoho svedectvom sú rozsiahle terasovité záhrady, znižujúce sa smerom k rieke Morava.
Popri nich sa rozprestiera ďalšia veľká plocha, tzv. Meierhof, kde sa prezentujú všetky zvieratá, ktoré k zámku kedysi patrili - ovce, osly, poníky, kone, vtáctvo, kde však nezabudli ani na zručné ruky remeselníkov, bez ktorých by bol bežný život nemožný. Revitalizácia zámku stála doteraz vyše 30 miliónov eur. Zaujímavé je, že zámok patrí štátu, ale spravuje ho súkromná spoločnosť.
Posteľ Márie Terézie
Po štyroch rokoch intenzívnej rekonštrukcie sa jej podarilo vlani privítať prvých návštevníkov. Hneď prvý rok zaznamenali vyše 150tisíc návštevníkov a záujem rastie úmerne s novosprístupnenými priestormi.
Samotný zámok so 24 komnatami, ponúka originálne zariadenie už v 16 miestnostiach. Priam detektívnymi postupmi sa im podarilo získať späť 150 originálnych kusov nábytku a svietidiel z celého Rakúska. Je tu aj originálna baldachýnová posteľ Márie Terézie, ktorá zámok po smrti princa Eugena takisto rada navštevovala a zrejme sa aj rada kochala výhľadom na Devín a rieku Moravu.
Záhrady spred dvesto rokov
Vari najvzácnejšie sú však kozuby v jednotlivých komnatách. Zrejme ješitnosť princa Eugena bola taká veľká, že dal doviezť mramor z celého sveta, len aby bol v každej miestnosti originálny krb.
Na každého návštevníka zapôsobí aj klasicistická slávnostná sieň, ktorá patrí nesporne k najkrajším skvostom zámku.
Zachovala sa aj dvojposchodová kaplnka, situovaná priamo v zámku, plná vzácnych fresiek a malieb. Napokon je to Sala terrena, zdobená výlučne bielou a zlatou štukatúrou, z ktorej je výhľad na barokové terasovité záhrady.
Tie sú pýchou zámku aj preto, že sú hodnovernou kópiou toho, čo tu rástlo a kvitlo ešte v 18. storočí.
Podľa starých obrazov a dobových listín sa podarilo vrátiť záhradám ich pôvodný tvar a krásu, ktorú umne doplňujú fontány so súsošiami. Tisíce farebných kvetov a nemenší počet buksusov tu vytvára krásnu scenériu, odkiaľ sa pomalým krokom oddá prejsť aj do tretej časti zámku - na ploche šesť hektárov sa tu rozprestiera najväčšia baroková usadlosť v strednej Európe (Maierhof).
Hospodárstvo Maierhof
Staré remeslá - kováčstvo, kovotepectvo, hrnčiarstvo, košikárstvo - tu majú denne svojich nasledovníkov.
Najmä deti však ocenia, že sa tu môžu dotknúť a pohladiť zvieratá, ktoré sa tu aj voľne pohybujú. Deti aj dospelí si môžu zajazdiť na koňoch alebo sa previesť na konských kočoch.
Návšteva Schloss Hofu otvára každému čarovný svet baroka a plastickú predstavu o dobe, ktorá ho reprezentovala. Jej krása bola v bohatosti, malebnosti, farebnosti a nádhere.
Nečudo, že Schloss Hof bol kedysi dejiskom najveľkolepejších slávností na cisárskom dvore. Veľkorysý luxus kráľovského životného štýlu je tu čitateľný všade, a to vďaka hodnovernosti predlohy a skvelej revitalizácie všetkého, čo stelesňovalo obdobie baroka.
Zámok Eckartsau
Na spiatočnej ceste do Bratislavy stojí za návštevu ešte jeden zámok - Eckartsau.
Krásny poľovnícky zámok, ktorý bol aj posledným miestom pobytu cisára Karla I. a Zity pred ich odchodom do exilu. Práve oni ukončili vyše šesťstoročnú hegemóniu Habsburgovcov.
Aj tento zámok má za sebou náročnú revitalizáciu a na obdiv ponúka nielen originálne zariadené priestory, ale aj vzácne historické trofeje, ktoré sú jedinečnou dekoráciou na zámockých chodbách.
Zážitkom je aj prechádzka po cisárskom chodníku (Kaiserweg), ktorý otvára priestor do rozľahlého 27 hektárového zámockého parku, odkiaľ je už celkom blízko k prírodnej rezervácii lužných lesov.
Otváracia doba
Od 14. apríla do 1. novembra 2006 denne od 10.00 do 18.00 h
Prehliadky so sprievodcom (v nemčine) denne o 11.00, 14.00 a 16.00 h
Vstupenky
Dospelí: celodenný lístok stojí 8,50 eura
Deti a mládež (od 7 do 18 rokov) celodenný lístok stojí 7 eur
Rodinná vstupenka: 24 eur
Skupiny od 10 osôb: každá desiata vstupenka zadarmo
Prehliadka so sprievodcom: 2 eurá /osoba
Autor: BEATA HAVRANOVÁ