SME

Grécko - Kréta 2006

Ostrov má najväčší počet slnečných dní v roku, takže sezóna trvá od marca až do novembra. Kréta je sopečného pôvodu, takže pôda je červenej farby a všade sú prítomné olivovníky.

Grécko - Kréta 2006
12.6. – 22.6.



Pondelok

Odlet z BA cez Slovenské aerolínie bol naplánovaný na 12:30hod. Odlietali sme však s 30 min. meškaním, ktoré vraj spôsobila dodávka  „cattering service“. 
Leteli sme ponad územie Maďarska, Srbska, Macedónie, Grécka a časť letu bola aj nad morom. Let trval cca 2,5 hod, pri letovej rýchlosti: 800 km/hod, vonkajšej teplote -52oC a letovej výške 3500 stôp.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chania, jedna z prefektúr Kréty. Na krétsku zem sme dosadli o 16:05 hod miestneho času (-1 hod SEČ). Počasie v Chanii nebolo veľmi prívetivé, bola 22 oC a oblačno, čo nás dosť zarazilo. Dúfali sme však že sa počasie čoskoro zlepší. Podľa informácií ktoré sme mali by sa tak malo stať už v priebehu 3 dní. Z hora bol na ostrov Kréta krásny pohľad. Ostrov má najväčší počet slnečných dní v roku, takže sezóna trvá od marca až do novembra.  Kréta je sopečného pôvodu, takže pôda je červenej farby a všade sú prítomné olivovníky.

SkryťVypnúť reklamu

Na letisku nás čakal stály delegát CK (inač veľmi príjemný mladý muž, pracujúci pre viacerých CK) nás usmernil k autobusom a tie nás rozviezli po hoteloch v Plataniase, cca 10 km západne od Chanie. Hotel Geranitios ( www.geraniotisbeach.com ) v ktorom sme mali stráviť nasledovných 11 dní bol na hranici mesta Platanias a Gerani, avšak od hlavného centra vzdialený iba 100 m. 

Hotel tvorili dva komplexy a bol situovaný priamo pri pieskovej pláži s vlastným bazénom, v jeho okolí bol upravený park plný kvetov a paliem. Všetky izby v hoteli boli zariadené typicky čiernym, dreveným nábytkom (dve postele, nočný stolík so zrkadlom a stoličky, vstavaná skriňa a miesto na zavesenie kabátov, kto by ich však v tomto období potreboval). Samozrejme v každej izbe bolo sociálne zariadenie spolu so sprchou, za príplatok bola vo vybraných izbách klimatizácia (5 EUR/deň).

SkryťVypnúť reklamu

Ešte zopár postrehov z ubytovania.
V prvom momente sme z ubytovania neboli veľmi nadšení. Jedna vec ktorú sa nám dosť dlho nedarilo prekúsať, bol prvý dojem z izieb. Po otvorení vstupných dverí sme mali pred očami tmavú izbu so zastretými závesmi, zariadenú ako som už spomínal. Keď sme záves odostreli naskytol sa nám pohľad ktorý sme si veru nevysnívali. Z izby bol pohľad priamo na prístupovú cestu na recepciu hotela, ktorá síce bola ešte od našej izby oddelená upraveným trávnikom a chodníčkom, ale súkromie sme veru nemali a tak  sme sa radšej bez vybalenia pobrali do mesta v domnení, že sa to snáď bude dať zmeniť. Hotel bol však úplne obsadený.

Utorok

Dnes sa nám začalo ukazovať slniečko, ale keďže na oblohe boli ešte stále obláčiky, miestami zahaľujúce slniečko, vybrali sme na výlet do blízkej Chanie. Mesto je poprepletané úzkymi uličkami s množstvom taverien a obchodíkov so suvenírmi. K mestu patrí aj Benátsky prístav a pevnosť, zvyšky hradieb a nachádza sa tu aj atletický štadión a samozrejme letisko. Po príchode na hlavnú autobusovú stanicu do meste sme sa intuitívne vybrali do mesta, nájsť však správny smer do centra sa nám hneď nepodarilo, takže sme využili prvú mapku mesta ktorá sa nám podarilo zohnať v jednom hoteli. Potom to už bolo jednoduchšie. Nie je veľmi ľahké vyznať sa v gréckej abecede.  V čase obeda majú Gréci (ako všetky prímorské destinácie) siestu, tak po dlhšej prechádzke (na nohách sme boli už 4 hod) po uličkách a zákutiach Chanie sme sa usadili v jednej z  taverien a osviežili sa fantastickým „caffe frappe“ (ktoré bolo mimochodom najlepšie čo sme vôbec na Kréte mali). Po ceste na stanicu sme sa zastavili v supermarkete IN.KA a kúpili Chalvu (pochúťka zo sezamu, melasy a orieškov). Počas dňa sa počasie neustále menilo a nad horami v pozadí bolo veľmi zatiahnuté dokonca aj hrmelo a ďalej nad horami možno aj pršalo.

SkryťVypnúť reklamu

Ako je organizovaná diaľková doprava z takzvanej autobusovej stanice? V drevenej búdke sedela mladá slečna ktorá predávala lístky podľa toho kam ste mali namierené a na otázku kedy ide autobus a odkiaľ, vám len odpovedala že musíte čakať a počúvať.  Keď nás bolo asi dosť čo sme chceli cestovať rovnakým smerom, z ampliónu sa ozvalo: „Bus  - Platanias, Gerani; number one, two and three.“

A masa ľudí sa presunula k autobusu. Cesta z mesta do Plataniasu trvala 45 min, viedla popri mori a ubehla celkom rýchlo. Na hotel sme prišli o 17 hodine. Unavení z výletu a takmer poldňa na nohách sme sa šli vyvaliť na pláž. Mraky sa postupne roztrhali, more však bolo ešte chladné. Potom nasledovala večera a opäť na 2 hodinky na prechádzku do Plataniasu.  Veď kto by nemal chuť sa po celodňovom chodení úplne doraziť?

SkryťVypnúť reklamu

Ešte malá retrospektíva na tému bývanie. Na bývanie si už začíname zvykať, možno aj preto, že kto by nebol rád, že má vôbec kde zložiť kosti po takom výlete. Našťastie je hotel situovaný ďalej od centra v tichšom prostredí.

Streda

 Dnešný deň sme strávili vylihovaním na pláži. Silné slniečko nás prinútilo o pol dvanástej ísť skryť sa do tieňa a tak sme odišli na izbu. Tam sme však dlho nevydržali a vybrali sa do supermarketu na opačnú stranu, dokúpiť potrebné zásoby. Pri ceste tam, sme našli na stĺpe reklamu „I-net caffe, only 0,75 EUR/hod“ tak sme sa vybrali po smere šípky. Asi po hodine sme našli hľadanú „kaviareň“ ale na naše zdesenie bol až od 17:30 hod. Takže vynikajúca 2 hodinová prechádzka kvôli I-netu na slnku nám „naozaj“ prospela a nakoniec tam mali ešte aj siestu. Po malom obede, ktorý sme si dopriali z domácich zásob sme sa do 17:30 hod slnili na pláži kde sme nafotili zopár štýlových fotografií. More bolo stále ešte dosť chladné, ale aj tak sme neodolali a nachvíľku sme sa namočili a osviežili sa.
 
Tretí deň začíname mať pocit skutočnej dovolenky, z hlavy nám vyfučali všetky starosti a užívame si miestnu atmosféru. Tu sa všetko robí pomaly, najskôr zajtra a k poobediu patrí neodmysliteľná siesta.

SkryťVypnúť reklamu

Štvrtok

 Ako obvykle, deň sme začali ranným obžerstvom, teda raňajkami v štýle švédskych stolov. Po nabratí síl a energie z fakt výdatných a bohatých raňajok sme sa išli slniť k bazénu. Trávička pri bazéne bola studená, tak sme sa preložili na pláž, kde bol príjemne vyhriaty piesok. Keď nám ostrý krétsky vietor nafúkal piesok až neviem kam, rozhodli sme sa po tretí raz preložiť, tentoraz do tieňa oleandrov, pred našu hotelovú izbu a tu sme strávili aj doobedie. Po obede sme to pre veľký úspech zopakovali ešte raz, ale pre neutíchajúci vietor na pláži sme opäť skončili tam kde ráno. Pred hotelovou izbou. Dnešný deň bol veľmi veterný. Po večeri sme si urobili jednu z mnohých neopakovateľných prechádzok do mesta a späť. Väčšinou takéto naše prechádzky trvali asi 2 – 3 hodiny, čo je dosť na to, že ulica bola možno dva krát dlhá ako Obchodná ulica v BA. Ešte zopár vychádzok a zapamätáme si sortiment tamojších obchodíkov.
 
Piatok

More bolo v toto piatkové ráno kľudné a rovné, ako šálka kávy. Na hladine nebola ani jedna vlnka, slniečko krásne svietilo, tak sme sa hneď  po raňajkách prešli po pláži okolo hotelov až sme dorazili do maličkého prístavu, vzdialeného asi 30 min chôdze od nášho hotela. Do obeda sme sa slnili, ale keďže slniečko je tu dole naozaj veľmi silné, život mi začala „spríjemňovať“ slnečná alergia. Na pláži sme videli veľa malých detí, vo veku okolo 2 – 3 roky s rodičmi, pravdepodobne, preto že deti do tohto veku majú ubytovanie zadarmo a mohli sa vyšantiť na pieskovej pláži či vo všade prítomných bazénoch.

SkryťVypnúť reklamu

Sobota

 Keďže bola sobota a v sobotu sa upratuje a robia sa veľké nákupy, my sme sa rozhodli tento krát si to „prvé“ odpustiť a navštívili sme mesto Chania (hlavné mesto Prefektúry Chania) kde sa konal typický trh so všetkým čo k tomu patrí: čerstvé ovocie, ryby a všakovaké koreniny - mäta, oregano ... To čo u nás poznáme akurát tak sušené, zabalené v malých balíčkoch, tu bolo naukladané na kopách, čerstvé a krásne voňalo. Paradajky boli veľké ako dve veľké päste. Jedna vec ktorá sa mi veľmi páčila na nakupujúcich Grékyniach bola, že oni si „nenosili“ so sebou muža, ale veľké drôtené nákupné vozíky ktoré ťahali za sebou a do ktorých ukladali všetok nákup: pomaranče, jablká, paradajky, zemiaky ... V zásade toho bolo vždy minimálne 5 kg. Na trhu sa dala kúpiť aj „Ohnivá voda“ – RAKIA. Veľa krát ju domáci Gréci ponúkali v obyčajných PET fľašiach, ale za priaznivé ceny. Len neviem, neviem či by sa po nej nezačalo rýchlo „zmrákať“?! No a samozrejme olivy, zelené, čierne nakladané ...
Potom sme sa presunuli ďalej k trhu s handrami – oblečením. Niečo ako naša Miletička, alebo Vinobranie v Rači. Do slovníka k už zaužívaným výrazom som prevzal ďalšie slová, resp. celú vetu:

SkryťVypnúť reklamu

„Óna, pénde evro!“
„Óna!“

Ceny na trhu? To sa rovnalo radovými číslovkám, žiadne: 50 centov (1/2 EURO). A tovar? Nahádzaný na kopách v ktorom sa ženy len tak prehŕňali, väčšinou: MADE IN CHINA, alebo GREEK MADE. Počas horúceho obeda veľmi vhod padne prechádzka úzkymi uličkami s obchodíkmi plnými suvenírov a taverien, ktoré síce vyzerajú akoby potrebovali zásadnú rekonštrukciu vrátane nábytku. Tým by ale mesto stratilo tú typickú atmosféru a nádych starých Kréťanov. Bol to príjemne strávený deň v Chanii. Náš hotel je pravdepodobne obľúbený nielen medzi turistami, ale aj medzi domácimi, lebo v ten večer bola v tunajšej hotelovej reštaurácii uzavretá spoločnosť. Asi oslava narodenín alebo svadba. Nasvedčovala tomu aj výzdoba aj hostia ktorí prichádzali. Muži boli oblečení do svetlých, letných oblekoch a ženy na vysokých opätkoch, zato v šatách, ktoré s trendom módy a vkusom moc spoločné nemali.

SkryťVypnúť reklamu

Nedeľa

 Väčšina hotela sa vybrala na fakultatívny výlet na Gramvousa. „Skalné“ zostali len asi 3 páry. Dnešný deň vyzerá byť na veľmi horúci, aj slniečko je veľmi silné. Lepšie bude schovať sa aspoň počas obeda, kedy bude slniečko najsilnejšie, niekde do príjemného polotieňa. Pofukuje jemný vánok, s príchuťou mora. Prejsť po takmer vriacom piesku na pláži, je takmer nemožné, iba ak by sme skackali ako kozy KRI – KRI. Nikde pri hotely sme zatiaľ nevideli teplomer a hodiny, takže teplota na poludnie je ťažko odhadnuteľná. Neskôr sme teplomer našli na budove reštaurácie, a ten ukazoval teplotu na priamom slnku 41oC. Deň sme strávili oddychovaním a čítaním bulvárnej, ešte domácej tlače a lúštením krížoviek. Na zajtra máme naplánované „rentnutie“ autíčka (triedy A – PUNTO), tak sa necháme prekvapiť a už sa tešíme.

SkryťVypnúť reklamu

Pondelok

 Ráno sme si privstali, aby sme sa ešte stihli prichystať na náš trip po Kréte. Už o 8:00h (presne ako sme boli dohodnutí) nás čakali dvaja páni s pripraveným približovadlom. Auto na naše prekvapenie nebolo v takom stave ako je miestny vozový park, ale takmer nové PUNTO v dobrom stave a s klimatizáciou, čomu sme sa nakoniec počas horúceho dňa potešili. Po vybavení nutných papierov sme mohli vyraziť. Mali sme všetko potrebné na cestu – foťák, opaľovacie krémy, niečo pod zub, potrebnú hotovosť na PHM a občerstvenie. Zásobu vody sme zvýšili na rovných 2x5L. Smäd je kvôli vysokým teplotám takmer neuhasiteľný.
Smer cesty: Prefektúra Heraklion.

Práv zastávka bola pri jazere KOURNAS LAKE, vzdialenom cca 70km východne od Chanie. Cesta ubiehala rýchlo po Národnej triede, čo je niečo ako naša diaľnica.
Jazierko „zasadené“ medzi vysoké hory, rozlohou niekoľko násobne väčšie ako Zlaté piesky, malo ako ináč sladkú vodu; s možnosťou prenajať si vodný bicykel či kanoe. V jeho okolí bolo množstvo olivovníkov, ktorým sa darí aj v takto na pohľad drsnej, suchej krajine. Taverničky ponúkajúce miestne špeciality a rôzne drinky na osvieženie boli však ešte prázdne.
Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej, ale už po cestičkách tiahnucich sa po dedinkách a pomedzi olivovníkové háje, až sme dorazili do dedinky ARGIOUPOLI, cca 20km JZ od mesta Rethymno, do vnútrozemia Kréty. Z hlavnej cesty – parkoviska viedol turistický chodníček okolo vodopádov až na spomínané miesto. Odtiaľto začala naša prechádzka, priamo pod kopcom, kde boli miestne taverničky poprepletané dômyselnými potôčikmi, vodopádmi a vodnými mlynmi. Stekajúca čistá horská voda vytvárala príjemne čerstvý vzduch a všade prítomný tieň olivovníkov a iných stromov ponúkal možnosť relaxu a posedenia si. Asi po 20 minútach stúpania sme prišli na spomínané miesto.
Skôr ako začnem, neodpustím si jednu poznámku. Neviem prečo, ale miestne cestičky a chodníčky, to je všade prítomný betón. Maličká dedinka vtesnaná na kúsok, resp. vrchol tiahnuceho sa pohoria s bielymi domčekmi, obklopené divokou prírodou, nie však bez prístupovej cesty. Po nej prichádzali autobusy s turistami a pravdepodobne sa tu začínali aj výlety na bicykloch do blízkych hôr, lebo sme tu videli veľa cyklistov. V „ponuke“ boli tradične grécke domáce produkty ale aj zopár historických pamiatok. Spôsob, ako spoznať aspoň časť z nich, sme vyriešili priam geniálne. Pridali sme sa ku skupine Nemcov a už len stačilo počúvať. Pravdepodobne grécka delegátka (tu na Kréte majú takú zásadu, že turistov na vybraných pamätných miestach môžu sprevádzať len Gréci) dávala výklad v angličtine, tak to bola pre nás výhoda. Ešte aby som nezabudol. Domáci Kréťania (v prvom rade Kréťania až potom Gréci) sú naozaj veľmi milí ľudia. Napríklad, keď sme (betónovým) chodníčkom prenikli pravdepodobne do stredu tejto maličkej dedinky v horách, pristavil ma pánko ponúkajúci produkty z olív a spýtal sa ma:

SkryťVypnúť reklamu

„Hallo my friend, where are you from?“
„Slovakia?“
„Oh, very nice place.“ „You are here first time?“
A na moju odpoveď: „Yes!“ mi daroval mapku mesta: „Here is the map of this village.“

Potom nasledoval okruh so spomínanou nemeckou skupinkou po pamiatkach. Keď nám úž slniečko pekne pieklo na naše hlavy, rozhodli sme sa posedieť si v tieni okolitých stromov a sedenie sme si spríjemnili osviežujúcimi dobrotami a vodou priamo z miestnych vodopádov.Len na okraj. Boli sme prekvapení, že aj v tak vysoko položenej dedinke sme našli napríklad automatickú práčku, či splachovací záchod. Po doplnení energie sme nasadli na nášho tátoša FIAT PUNTO (XNM 2948) a vybrali sa opäť po Národnej ceste, ktorá smeruje od východu na západ Kréty.

Ešte spomeniem označenie ciest a taktiež niečo pre vodičov. Národná cesta je označená veľmi dobre, dokonca aj v mestách sú tabule navádzajúce na ňu EXIT .... Horšie je to, keď sa rozhodnete z Národnej ceste odbočiť a cestovanie si spríjemníte okolitými menšími cestičkami. Tieto sú v dobrom stave aj keď miestami trochu pripomínajú starú Seneckú cestu. Ak sa však rozhodnete nasledovať pokyny a značenie na mape, ktorú dostanete mimochodom v info stánkoch, alebo v turistických centrách zadarmo a ktorá vôbec nepripomína automapu prefektúry, ale niečo ako propagačný letáčik ostrova s približným zakreslením ciest, môže sa vám ľahko stať, že s kľudom Angličana prechádzate miestnymi dedinkami a zrazu uprostred jednej z nich vám cesta pod kolesami zmizne a pred vami sa objaví ďalej pokračujúca už len meter široká ulička.  Potom neostáva nič iné iba otočiť sa a vyhýbajúc sa miestnym traktorom a iným prekážkam a skúšať osud opäť. Trúbenie všade pred zákrutami sa vám určite osvedčí a vyhnete sa prípadným stretom s okolitou prírodou či inými účastníkmi.

SkryťVypnúť reklamu

Značenie ciest sa však s pribúdajúcou nocou a tmou môže zmeniť na nočnú moru, lebo čo sa vám cez deň zdalo dobre rozpoznateľné ako orientačný bod večer zrazu zmení svoju tvár a môžete sa ocitnúť ani neviete kde. O tom však ešte bude reč. Cesta domov, cca 80km po Národnej,  ubiehala rýchlo. Z auta sa nám občas naskytol pohľad na míňajúce mestá a všade prítomné hory a olivovníky. V Maleme, čo je dedinka hneď vedľa Platanias, sme navštívili Nemecký vojenský cintorín. Po krátkej prechádzke sme opäť nasadli na PUNTIKA a konečne sa vrátili do hotela.

Išli sme si oddýchnuť, dali sme si večeru a opäť sme vyrazili po cestách a nácestách na sľúbenú večernú prechádzku do blízkej Chanie. Večerné mesto je ešte príťažlivejšie ako cez deň, dokonca uvidíte veci a miesta, ktoré sa vám cez deň zdali všedné, alebo ste ich ani nespozorovali. Nemôžete vynechať romantickú prechádzku Benátskym prístavom. Večer je pre obchodníkov rajom a svoj tovar ponúkajú priamo z ulice. Ponuke miestnych taverien len ťažko možno odolať a ulahodíte tak duši i chuti pri drinku či ľahkej večeri.

SkryťVypnúť reklamu

Náš návrat domov sa však nekonal v tomto duchu, ale miestami to bola panika až bezradnosť. Značenie ulíc – tabule s názvami? Možno tam aj nejaké boli, ale v noci, oslepení svetlami áut sme ich vôbec nevideli a keď aj sme nejakú tabuľu našli, tak pre istotu tá bola písaná gréckou abecedou. Tak sme sa vozili po nočnej Chanii rôznymi smermi, ktorými nás tlačili ostatné autá, ktoré mimochodom prichádzali z bočných uličiek bez smeroviek a lepili sa na nás. O to o neosvetlených všadeprítomných motorkách ani nehovorím. A trúbenie? Trúbi sa stále, všade, na všetko a každý. Zastavíte na červenú, priamo na prechode, až takmer v križovatke? Nevadí. Je červená, stojíte a po prechode prechádzajú  turisti, ktorých z hlasným rachotom minie skúter bez tlmiča! To je proste miestna premávka na ktorú si treba zvyknúť. Kým sme však v spleti uličiek našli správny smer, boli sme ľahší o pár litrov benzínu a potu.

SkryťVypnúť reklamu

Národná cesta domov večer to je niečo pre fajnšmekrov. Cestu lemujú pouličné lampy, jazdí sa na stretávacích svetlách, cca 100km rýchlosťou. Pri tejto rýchlosti vás obiehajú ďalšie autá, občas motorky a oslepujú vás oproti idúci vodiči v „lepšom“ prípade so zapnutými hmlovkami. Takže radšej sa uhnúť a ísť v pomalšom pruhu v ktorom vás čakajú prekvapenia ako zvyšky pneumatík resp. kusy kameňa. A na dôvažok pouličné osvetlenie ktoré lemovalo Národnú z Chanie do Plataniasu bolo večer vypnuté. Bol to motoristický zážitok a zároveň niečo čo možno v Európe ťažko zažiť. Zaparkovanie pred hotelom bola malina, trochu aj úľava od predchádzajúceho  stresu. Ručičky na hodinkách ukazovali 00:15h miestneho času, najvyšší čas isť spať. Spolu sme absolvovali cca 200 km.

SkryťVypnúť reklamu

Utorok

Deň sme strávili pri bazéne a na pláži, zatiaľ väčšina spoluobyvateľov využila možnosť fakultatívneho výletu na KNOSSOSe. Dnes bolo obzvlášť sparno a extrémne horúco. Na mori sa robil opar ako dymová clona, ktorý nedovolila vidieť hladinu mora a to sa v diaľke strácalo. Hotel a okolie sa pripravuje na začiatok sezóny, keďže sa upravuje okolité zeleň a park hotela.

Streda

Dovolenka sa nám pomaličky ale isto blíži ku koncu, tak sa snažíme využiť každú voľnú chvíľu. Na pláži, kúpaním sa v mori, ktoré je už čoraz viac teplejšie a samozrejme pre mňa veľmi „obľúbeným“ spôsobom „opaľovaním“ sa v tieni slnečníka, ale zato kúpaním sa v našom hotelovom bazéne. Večer sme ešte stihli absolvovať poslednú zo série prechádzok do mesta a pozháňať posledné suveníry na pamiatku pre našich blízkych.

SkryťVypnúť reklamu

Štvrtok

A je tu posledný deň. Dnes sa už načisto rozlúčime s naším hotelom, pieskovou plážou a fantastickou atmosférou. Smutno nám bude za slniečkom, ktoré mi kvôli alergii dalo zabrať a fantastickou kuchyňou. Posledné fotografie s pred hotelovej izby, pohľad na more a potom už len zbaliť veci do kufra a opustiť izby. Potom sme už len čakali na recepcii hotela na príchod autobusu, ktorý nás odvezie na letisko do Chanie.

Cesta klimatizovaným autobusom trvala opäť iba zopár desiatok minút a tak sme si s okna autobusu stihli poobzerať ešte prístav a potom sme sa po cestičkách vyšplhali až na miesto kde bolo naše letisko a nás čakajúce lietadlo Slovenských aerolínií smerom do Bratislavy.

Po prejdení pasovou kontrolou ešte hodiť batožinu na röntgen a potom už len sledovať GATE a číslo nášho letu. Naposledy sme sa dotkli Krétskej zeme, keď nás letiskový autobus odviezol od hlavnej haly k nášmu lietadlu Boeing 747. Obsluhu a servis v ňom nám spríjemňoval personál a samozrejme malé občerstvenie. V Bratislave sme šťastne pristáli o 30 min skôr ako bol plánovaný prílet. Zato let bol celkom „veselý“. Občas nás to pohádzalo a nie všetkým bolo do smiechu, preto že sme prechádzali turbulenciami a naša menšie lietadlo sa občas s nami pekne pohralo. Ale to k tomu patrí.

Takže na záver už len snáď:

„Jásu, efcharistó.“

Záver: Zopár rád ako stráviť leto na Kréte v zdraví a s peknými zážitkami:

- Kréta, najjužnejší ostrov Európy má najväčší počet slnečných dní v roku a slniečko je tu naozaj veľmi silné, preto je dôležité nepodceniť výšku ochranného faktora a do lekárničky si pribaliť určite aj niečo proti slnečnej alergii,

- pre vodičov – ak to dovolia okolnosti a situácia, zapožičajte si auto a pobrázdite okolie, ktoré je síce menej pestré na zaujímavosti, keďže príroda je takmer rovnaká – olivovníky ... ale stojí zato zmerať si sily a hlavne nervy s domácimi vodičmi,

- ponuka fakultatívnych výletov je pravdepodobne všade veľmi pestrá, takže spríjemniť si pobyt návštevou nevšedných miest je pre našinca príjemnou zmenou,

- množstvo hotelov, zväčša dvoj, troj – poschodových má svojich areáloch bazén, čo je vhodné pre deti, ale aj pre tých, ktorí majú radi skôr kľudnú vodu, okúpať sa však priamo vo vlnách Egejského more je neporovnateľné,

-  z ponuky reštaurácií si vyberie naozaj každý a na svoje si tu prídu aj skutoční jedáci a gurmáni,

- večery sa trávia vo väčšine prechádzkami a posedením v tavernách miestnych mestečiek, tiahnucich sa pozdĺž pláží od východu po západ.

 

Autor: Amigo (Kluboa)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 598
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 532
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 808
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 010
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 960
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 634
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 605
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 761
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 520
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 384
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 256
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 373
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 348
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 128
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 424
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu