Milovníci prírody sa tešia, pretože je to znak, že lipa ešte žije a má dostatok síl. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia jej konáre siahali do 30-metrovej výšky a obvod kmeňa meral 12,5 metra. Potom však začala chátrať a zdalo sa, že strom dožíva.
V roku 1952 pracovníci Múzea Bojnice urobili na jej korune kondičný rez a staticky zabezpečili hlavné konáre.
V roku 1962 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Napriek zásahom však postupne odumreli ďalšie hlavné konáre, bolo treba neustále ošetrovať torzo kmeňa, ktorý napadli drevokazné huby a hmyz.
Približne pred 15 rokmi sa odborníkom podarilo zregenerovať koreňový systém. Múzeum Bojnice, ktoré sa o lipu stará, zakázalo vstup návštevníkov do blízkosti lipy a vyriešilo zavlažovanie koreňov. Lipa ožila a vyhnala nové výhonky, ktoré zmohutneli a zakvitli.
Napriek tomu sa od roku 1990 začali prvé pokusy dopestovať jej potomkov. Najskôr zo semien, ale to na zachovanie genetického fondu nepostačovalo. Napokon pracovníci Arboréta Borová Hora výpestky zavrúbľovali a dopestovali tak niekoľko jej dcér.
Podľa povesti lipy pod Bojnickým zámkom vysadil v roku 1301 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. Pod nimi v 15. storočí kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny. Jediná zachovaná lipa dostala aj meno po Korvínovi. Prežila nájazdy Turkov a šetrne sa k nej správalo počas stavovských povstaní v 17. storočí aj Bočkajovo vojsko.(tasr)