Je najzápadnejšou z planín tohto jedinečného krasového územia. Na severe hraničí s Revúckou vrchovinou (približne v okolí sedla Strieborné), na východe spadá strmými okrajmi do riečneho kaňonu Štítnika až k Plešivcu, na juhu a západe hraničí s Jelšavskou kotlinou a údolím rieky Muráň. Jej povrch je pomerne malý, v najužšom mieste dosahuje plošina planiny len necelý kilometer a jej dĺžka je okolo 12 kilometrov. Najvyššou kótou je Veterník (610 m) v strednej časti.
Aj keď je povrch planiny takmer celý zalesnený a povrchové krasové útvary sú redšie, než na iných planinách, aj na Koniari, ako zvyknú územie nazývať jaskyniari, je mnoho zaujímavého.
Jeho južná časť je súčasťou Národného parku Slovenský kras, všetky podzemné priestory jaskýň a priepastí chráni zákon a interesantná je aj prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom. Rozprestierajú sa tu teplomilné a suchomilné skalné stepi a rastú vzácne druhy rastlín.
Ako v útrobách všetkých planín, aj v Koniarskej sa nachádzajú podzemné priestory - jaskyne, priepasti a ponory, jaskyniari registrujú na Koniari takmer štyridsať podzemných lokalít.
Medzi najznámejšie patrí priepasť Veterník vo svahoch rovnomenného vrchu. Je hlboká 32 metrov, jej priestory majú dĺžku 77 metrov. Boli v nej objavené antropologické nálezy.
Nad Plešivcom, pri zvyškoch Plešivského hradu, leží Hradná priepasť, hlboká 27 metrov a dlhá 32 metrov, ktorá má pozoruhodnú výzdobu. Medzi významnejšie priepasti ešte patrí Strieborná jama (-51,4 m), Orechová či Jubilejná priepasť.
Z jaskýň je zrejme najvýznamnejšou Gemerskoteplická jaskyňa na západnom úpätí planiny. Je dlhá až 510 metrov, hlboká 32 metrov. Okrem nej je v tejto oblasti niekoľko ďalších jaskýň, niektoré z nich sa viažu na ponory a vyvieračky na úpätí planiny.
Do priepastí a jaskýň je vstup zakázaný. MARTIN BELEJ