Nosiči si na kolegu zaspomínali stokilovou vynáškou

V nevľúdnom počasí, dažďom a snehom sa v sobotu "teperili" so stokilovými nákladmi na chrbtoch z Hrebienka na Zamkovského chatu tatranskí vysokohorskí nosiči. Takmer trojkilometrovú trať s vyše dvestometrovým prevýšením si zvolili už piaty raz v rámci Memoriálu Juraja Petranského - Nosičskej stovky, aby si uctili pamiatku svojho kolegu. Juraj Petranský zahynul pri vynáške na Téryho chatu v roku 2000 v lavíne. Na štart jubilejného ročníka pretekov sa postavili takmer tri desiatky pretekárov.

"Som rada, že sa táto tradícia ujala a nosiči v podstate dotiahli Jurajov sen. Ten dávno uvažoval o možnosti urobiť preteky so stokilovým nákladom," povedala organizátorka memoriálu, chatárka zo Zamkovského chaty Janka Kalinčíková.

Nosiči počas pretekov vyniesli na Zamkovského chatu 2,6 tony materiálu, pivo, cement či nealkoholické nápoje.

"Tento rok som vôbec netrénoval, ľudí je v Tatrách málo, nebolo čo nosiť, takže ja budem bojovať viac sám so sebou ako s ostatnými pretekármi," povedal tesne pred štartom najstarší účastník memoriálu Peter Petras. Tvrdí, že to je jeho posledná "stovka", vraj má v úmysle po oslave 60. narodenín poľaviť v účasti na všetkých nosičských pretekoch.

Medzi pretekármi sa po prvý raz objavil aj Viktor Beránek z chaty pod Rysmi. "Po iné roky som nechodieval, pretože sa mi na chate v tomto čase vždy začínala sezóna, musel som sa na ňu pripravovať. Teraz je však hore také zlé počasie, je veľa snehu a padajú lavíny, tak som radšej chatu zavrel a šiel na preteky. Bude to pre mňa prechádzka krásnym zeleným lesom oproti tomu, čo som v našej doline zažil v piatok," povedal Viktor Beránek.

Aj ďalšia z tatranských nosičských legiend bola novou tvárou na memoriáli - Laco Kulanga prišiel na preteky po prvý raz a za úlohu dostal odštartovať svojich nosičských kolegov. Laco má práve na trati z Hrebienka na Zamkovského chatu svoj rekord, v roku 1992 tam vyniesol 207 kíl. "Ja sa na nijakých pretekoch zo zásady nezúčastňujem, pretože podľa mňa vynášku si treba užiť, nie s ňou utekať. Ale držím palce tejto aktivite, je mi sympatické, čo chlapci robia," vyjadril sa Laco Kulanga.

S náročnou vynáškou v netradične silnom snežení sa napokon bez ujmy popasovali všetci pretekári. Ich výkony obdivovali aj rodičia Juraja Petranského, ktorým síce hory vzali syna, ale na Tatry nikdy nezanevreli. "Teší nás, že Tatranci na Juraja nezabudli a aj týmto spôsobom rozvíjajú jeho myšlienku o pretekoch so stokilovou vynáškou. Určite by mal Juraj z toho radosť," povedala Jurajova mama Darina Petranská. Víťazom piateho ročníka memoriálu sa napokon stal Edo Lipták s časom 43 minút 30 sekúnd. Bežnému turistovi bez výnimočného nákladu trvá táto trasa približne trištvrte hodiny.