FOTO - ARCHÍV a MILAN KAPUSTA
Ako je v Tatrách takmer pravidlom, aj Gerlachovský štít (2654,4 m), ktorý je nielen najvyšším vrcholom Tatier, ale aj celého 1200 kilometrov dlhého karpatského oblúka, neleží priamo v hlavnom hrebeni pohoria, ale je vysunutý na juh. Hrebeňová rázsocha, v ktorej sa nachádza jeho vrchol, vybieha z hlavného hrebeňa na juhovýchod cez Zadný Gerlach (2630 m), od ktorého oddeľuje samotný Gerlachovský štít Tetmajerov prielom (Gerlachovské sedlo). Z najvyššieho bodu Slovenska pokračuje rázsocha na Kotlový štít (2601 m), kde sa vidlicovito rozdeľuje na Dromedárov chrbát na západe (nad Batizovskou dolinou) a Čertov chrbát na východe (nad Velickou dolinou) s Kvetnicovou vežou (2433 m). Medzi spomínanými dvoma ramenami leží známy a pre gerlachovský masív typický Gerlachovský kotol.
Gerlach má však aj zaujímavú históriu. Predovšetkým, niekoľkokrát zmenil svoje meno, a keďže je najvyšší, stále mu ľudia dávali mená rôznych potentátov. Zažil mená cisára Františka Jozefa, generalissima Stalina, padali aj ďalšie návrhy. Pomenovanie Gerlachovský štít je odvodené od obce Gerlachov, ktorá zasa vďačí za svoje meno dedičnému richtárovi (šoltýsovi) Gerlachovi z 13. storočia.
Gerlachovskému štítu dlho nechceli priznať jeho výškové prvenstvo. Ani nečudo, vizuálne sa zdajú byť vyššie trebárs Kriváň, Ľadový, alebo Lomnický štít. Až presné barometrické merania jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera z roku 1838 dokázali jeho primát. Prvými známymi turistami, ktorí vystúpili na vrchol, boli v roku 1855 Zigmund Bosniacki a Wojciech Grzegorzek. Už v roku 1880 boli výstupové cesty cez Velickú a Batizovskú próbu zabezpečené prvými umelými pomôckami.
Gerlachovský štít je súčasťou Tatranského národného parku.
Prístup: Výstup na Gerlach je náročnou vysokohorskou túrou, ktorá je povolená len v sprievode kvalifikovaného horského vodcu. Tradičnou cestou, ktorou sa na Gerlach vystupuje, je Velická próba z Velickej doliny. Vedie od Sliezskeho domu (1670 m) okolo Velického plesa, nad Večným dažďom sa skrúca doľava, vystupuje žľabom a suťoviskom až k stúpačkám a reťaziam v exponovanej časti výstupu. Vystupuje na sedielko nad Kotlom, odtiaľ rebrami a skalnými žľabmi do štrbiny pod Kotlovým štítom. Odtiaľ traverzom do Batizovského žľabu a z neho po reťaziach strmo na vrchol (2655 m). Celá táto trasa trvá 4 hodiny, zostup sa zvyčajne vedie Batizovskou próbou do Batizovskej doliny strmým, exponovaným terénom, späť ku Sliezskemu domu približne tiež za štyri hodiny.
MARTIN BELEJ