. A návštevníkom, ktorí túžia zočiť históriu na vlastné oči, poslúži aj stála expozícia aj so stredovekou mučiarňou.
Podľa autorky knihy Ruženy Antolovej sa doteraz najmenej vie o Jánošíkovom detstve a mladosti. „Záznamy takmer neexistujú, a tak sa historici o tejto časti jeho života len dohadujú,“ hovorí Antolová. Okrem záznamov na matrike o zbojníkovom narodení sa prvá zmienka s Jánošíkovým menom objavuje až v roku 1707, keď mal devätnásť rokov. Vtedy ho naverbovali povstalci Františka Rákoczyho II. do boja proti Habsburgovcom. O krátky čas však zjavne zmenil mundúr. V roku 1710 sa už ako cisársky vojak na zámku v Bytči zoznámil s Tomášom Uhorčíkom, ktorý vo väznici sedel za zbojníctvo. a Jánošík mu pomohol utiecť. „Toto stretnutie malo zrejme na Jánošíka rozhodujúci vplyv,“ usudzuje autorka knihy. Už na jar 1711 sa Jánošík a spol. mohli pochváliť niekoľkými prepadnutiami vsetínskych obchodníkov z Moravy. Najväčšie lúpeže však napáchali až o rok neskôr, keď už bol Jánošík zbojníckym kapitánom. Okrem iných prepadol baróna Pavla Révayho a manželku cisárskeho dôstojníka, grófku von Schardonovú. Jánošík údajne obete nezabíjal, tieto zločiny sa pripisujú len niektorým členom jeho družiny, ktorí sa pustili do podnikania na vlastnú päsť.
Jánošíka prvýkrát lapili už na jeseň 1712, ale vďaka zásahu podžupana Lányiho, ktorý bol prívržencom Františka Rákoczyho II., ho pustili na slobodu. Drábi ho opäť chytili na konci februára 1713 v Klenovci. Tu Jánošík prečkával zimu u svojho priateľa Uhorčíka, ktorý sa medzitým oženil a zbojníctvo zavesil na klinec.
Napriek tomu, že doteraz pretrvávajú nejasnosti okolo miesta Jánošíkovej popravy, faktom zostáva, že 16. marca 1713 ho vypočúvali vo Svätom (Liptovskom) Mikuláši, a to aj na mučidlách. Popravu vykonali ešte v ten istý večer, pravdepodobne na popravisku Šibeničky na východnom okraji mesta.
Je pozoruhodné, že po Jánošíkovej smrti o popraveného v kronikách nikto dlho nezavadil. V tej dobe totiž desiatky podobných zbojníkov, často oveľa krutejších, stretol podobný osud. Snáď až spojenie mladosti a údajnej mužskej krásy ovplyvnil vznik legendy o Jánošíkovi.
Jánošíkovo meno sa do širšieho povedomia dostalo až v 19. storočí zásluhou štúrovskej generácie národných buditeľov. Prvý záznam o legende spísal v roku 1831 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký v stati O zbojníctve Jura Jánošíka ináč…
V každom prípade podľa expertky záujem o Jánošíka stúpal vtedy, keď sa zvyšovalo národné povedomie, keď sa bojovalo za sociálnu spravodlivosť a v dobách, keď slogan „bohatým bral a chudobným dával“, korešpondoval s politickou situáciou - teda aj za socializmu. Záujem však klesal, akonáhle sa dostalo na scénu seriózne dokazovanie historických faktov.
(čtk)