 K zrúcanine Pottenburg vedie červená značka. Od stredu dedinky Wolfsthal smeruje na Bratislavu, potom sa za benzínovou pumpou odkláňa doprava. Od hradu sa dá pokračovať na vrchol kopca Königswarte s turistickou rozhľadňou, poskytujúcou výhľad na Bratislavu a okolie, ako i časť spolkových krajín Dolné Rakúsko s pohorím Rax Alpen a Burgenland. |
Mnohých, ktorí prechádzajú cez rakúske prihraničné mestečko Hainburg, upúta kamenná stavba po ľavej strane vytŕčajúca z hustého lesa. Takmer 30 metrov vysoká štvorboká veža hradu Pottenburg je viditeľná aj z mnohých miest Bratislavy. Pre mnohých jej obyvateľov leží zrúcanina bližšie, ako napríklad staroslávny Devín.
Pri návšteve Pottenburgu, dnes ležiaceho v poľovníckom revíre s bohatým výskytom diviačej zveri, možno vidieť relatívne dobre zachované zvyšky muriva, ale aj pozostatky hradnej kaplnky.
Cez vrcholný stredovek jeden z najdôležitejších strážnych hradov v krajine, leží v katastri obce Wolfsthal. Bol vybudovaný medzi rokmi 995 a 1025 Pothom z Aspernu, podľa ktorého dostal aj meno. V najstaršej písomnej zmienke sa spomína ako Potinopurch. O prvých dvoch storočiach existencie hradu toho veľa nevieme. V darovacej listine zo začiatku 11. storočia, uloženej v salzburskom kláštore Sv. Petra, sa uvádza šľachtičná Adola z Potinopurchu. V darovacej listine českého vojvodu, neskoršieho kráľa Přemysla Otakara II., určenej opátstvu Aldersbach, sa zase spomína meno istého Otta z Pottenpurchu. Koncom 13. storočia, počas bojov medzi uhorským kráľom Ondrejom III. a Rakúšanmi, obsadili hrad na krátky čas uhorskí vojaci.
Hrad často menil majiteľa, alebo bol dávaný do zálohu. Z dobových prameňov je zrejmé, že Pottenburg mal vždy vysokú cenu, ktorá plynula zo strategickej polohy pevnosti. Medzi inými ho mal v držbe dolnorakúsky cisterciánsky kláštor v Heiligenkreuzi, od roku 1479 patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka a o pár rokov neskôr sa ho zmocnil Matej Korvín.
V roku 1519 sa hrad spomína už ako neobývaný a o ďalších desať rokov, počas tureckého útoku bol zničený a premenený na ruinu. Hradný kopec rýchlo zarástol lesom. Na konci druhej svetovej vojny hradnú vežu zasiahli delostreleci, našťastie však nedošlo k jej vážnejšiemu poškodeniu.
Podľa povesti žila na Pottenburgu znetvorená hradná pani. Raz jej veštkyňa poradila užívať krv mladých dievčat ako liek na to prekliatie. Krvavej pani z hradu Pottenburg padlo za obeť mnoho nešťastníc z okolia, medzi nimi údajne aj veľa dievčat z Prešporka.
JURAJ ČERVENKA
foto - autor