Ochtinská aragonitová je kryštálovým unikátom

Ochtinská aragonitová jaskyňa nachádzajúca sa v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a obcou Štítnik sa pýši najstaršou generáciou aragonitu. Vek, ktorý rozprúdi krv znalcovi nerastov, laickému návštevníkovi sa nebude zdať vôbec príťažlivým. Najstaršie kúsky aragonitu spred stoštyridsaťtisíc rokov majú podobu zakalených obličkovitých útvarov. Oveľa príťažlivejším dojmom pôsobia unikátne, niekoľko desiatok centimetrov dlhé "slamky" a špirálovité helikty, ktorých vek je len 14-tisíc rokov. Krehkosť "slamkovitej" výzdoby jaskyne robí starosti domácim speleológom. Ustrážiť nedisciplinovaných návštevníkov, ktorí by ich mohli poškodiť, nie je problém. Prinútiť tu žijúce netopiere, aby si nesadali na visiacu aragonitovú výzdobu, sa nedá. Táto generácia aragonitových kryštálov vytvára aj trsovité a kríčkovité útvary (aj tzv. železný kvet), ktoré nie sú také náchylné na poškodenie a sú tým najatraktívnejším čo návštevník v jaskyni uvidí. Posledná, najmladšia generácia aragonitu, ktorá sa tvorí v súčasnosti, vytvára drobné vejáriky (veľkosti zhruba 2 až 4 milimetrov), na niektorých miestach dokonca miniatúrne špirálovité útvary.

Krásu aragonitu najlepšie priblíži osobná návšteva, ale ani s fotografovaním nie je problém. Stačí si k vstupenke prikúpiť špeciálnu nálepku za dvesto korún.

Aj podľa mnohých speleológov je Ochtinská aragonitová jaskyňa najkrajšou sprístupnenou jaskyňou tohto druhu na svete. Jej väčšími, žiaľ, neprístupnými sestrami sú Bohemia na Novom Zélande a Emine Bojir Chasar na Kryme. Čo je ešte zaujímavejšie Ochtinská aragonitová jaskyňa bola objavená pred niečo málo viac ako polstoročím. 7. decembra 1954 ju úplne náhodou objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta. Práce na sprístupnení jaskyne sa začali v roku 1966. Vyrazený bol vstupný trakt s dĺžkou 145 metrov. Naň nadväzuje 230 metrov sprístupnených priestorov. V roku 1995 jaskyňu zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ani svetová sláva nedovoľuje zvýšiť počet návštevníkov, ktorí si ju pozrú v priebehu jedného roka. Najmä v letnom období množstvo návštevníkov v jednej skupine nesmie presiahnuť presne stanovený limit a počet vstupov v jednom dni počas návštevných hodín. Dôvod spočíva v kondenzácii vodných pár nasýtených kysličníkom uhličitým, ktorý ľudiavydychujú. Prílišná koncentrácia pár by viedla k zničeniu aragonitu.

Otvorené:

v júni od 9.00 do 16.00h, od 1. júla do 31. augusta, v utorok až v nedeľu, vstupy od 10.00 do 17.00 h každú celú hodinu

od 1. apríla do 31. mája a od 1. septembra do 31. októbra, v utorok až v nedeľu, vstupy o 9.30, 11.00, 12.30, 14.00 h

Vstupné:

dospelí 120, študenti 100, deti 60 korún. Fotografovanie 200, video kamera 300 korún.

Aragonit

Aragonit vzniká z vodných roztokov s vysokým obsahom iónov magnézia, železa a mangánu v uzavretých podzemných dutinách so stabilnou mikroklímou. O bohatosti železitých rúd presvedčí do červena sfarbená pôda, ktorú je možné vidieť všade na okolí. Mikroklíma v tunajších podmienkach znamená teplotu vzduchu medzi 7,2 až 7,8 oCelzia a relatívnu vlhkosť vzduchu 92 až 98 percent. Zaujímavé je, že v Hlbokom dóme je jazero presahujúce hĺbku troch metrov. Je spomienkou na časy, keď podzemné priestory vypĺňala voda v oveľa väčšom objeme. Podzemná voda pravdepodobne uniká na severovýchodnom svahu kopca Hrádok, ktorý jaskyňu ukrýva. Niekoľko prameňov sa nachádza zhruba o 100 metrov nižšie ako jaskynné priestory ležiace v nadmorskej výške 642 m.

Autor: Ľuboš Vodička