Parc Güell
Niektoré z Gaudího projektov nesú meno priemyselníka Eusebia Güella, ktorý sa stal jeho najväčším klientom a mecenášom.
Spolupráca s Güellom vyvrcholila v diele Parc Güell, ktorý mal byť pôvodne vilovou štvrťou. Celé dielo je zhmotnenou architektovou predstavou o symbióze človeka s prírodou.
Návštevníkov priťahuje najmä zvlnenou hadovitou lavicou ozdobenou mozaikami z keramických črepov, umelou jaskyňou s naklonenými stĺpmi či charakteristickou farebnou fontánou v tvare mloka. V parku sa dá stráviť niekoľko hodín, po cestičkách sa dostanete k vyhliadke pri kríži, úzkym schodom či alejám. Park "strážia" dva domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky s veselou cukrovou polevou namiesto strechy. V architektovom dome je v múzeum venované jeho životu Od hlavného vchodu nahor vedú dve schodiská k obrovskému priestoru, ktorý mal byť pôvodne trhoviskom. Hovorí sa mu miestnosť stých stĺpov. Stĺpy sú duté a odvádzajú vodu zo strechy trhoviska do nádrže, kam sa zmestí desaťtisíc litrov vody. Voda z tejto nádrže sa využívala na zavlažovanie celého parku. Gaudí tak vlastne vytvoril prírodný zdroj vody.
K nabližšej stanici metra treba kráčať asi 1200 metrov, autobusy stoja bližšie. K ich zastávke sa dostanete vďaka tabuľkám, ktoré prehľadne určujú smer cesty aj počet zostávajúcich metrov.
Adresa: Calle d'Olot 7 Otvorené: od mája do septembra - 10.00 - 21.00 h. Počas ostatných mesiacov sa doba zatvárania mení.
Vstupné sa neplatí.
Turisti z celého sveta neváhajú vystáť v dlhých radoch a platiť niekedy prehnané vstupné, len aby na vlastné oči videli nezvyčajné tvary a farby majstrovských kusov.
Antonio Gaudí - Dante architektúry
Antonio Gaudí y Cornet (na snímke) sa narodil v roku 1852 v mestečku Reus neďaleko Tarragone. Najväčšou inšpiráciou pre tohoto umelca bola predovšetkým príroda. Priťahovali ho jej tvary, farby a štruktúry. Dobové dokumenty ho vykresľujú ako prísneho vegetariána, zanieteného katolíka, revolučného vlastenca či pustovníka a fantastu.
Recykláciou stavebného materiálu a používaním lokálnych a jednoduchých stavebných techník predbehol svoju dobu. Pri tvorbe ekologicky využíval rozbité dlaždice, kameninu, detské hračky, staré ihly z textilných tovární i pružiny z matracov.
Používal krivku o ktorej si myslel, že je líniou Boha. Balkóny dostali vlnovitý tvar, rímsy akoby sa hýbali, pozoruhodný a zvláštny tvar nadobudli strechy i komíny. Tieto prvky uplatnil aj pri návrhu a stavbe svojho najznámejšieho diela - Katedrály Svätej rodiny (Sagrada Familia) v Barcelone. Obrovskému, doposiaľ nedokončenému projektku venoval štyridsaťtri rokov a neskôr na stavbe dokonca aj býval.
Katalánsky vizionár zomrel v roku 1926 priam absurdným spôsobom. Pri pravidelnej prechádzke ho zachytila električka a vliekla ho niekoľko metrov. Niekoľkí taxikári odmietli naložiť skromne oblečeného starého muža v bezvedomí do auta. Antonio Gaudí y Cornet sa dostal do nemocnice neskoro. Smútočný sprievod meral vyše kilometra a telesné pozostatky so súhlasom pápeža uložili do krypty v stavenisku kostola.
Všetky jeho osobné a pracovné veci boli zničené na začiatku španielskej občianskej vojny. 20. júla 1936 vnikol dav ľudí do krypty katedrály Sagrada Familia a dva dni pálil umelcove výkresy, záznamy a rozbíjal jeho modely.
V roku 1984 boli do zoznamu UNESCO zapísané tri z jeho barcelonských projektov: Palác Güell, Park Güell a Casa Milá.
Sagrada Familia
Dominantou a pýchou Barcelony je určite Chrám Svätej rodiny známy ako Sagrada Familia. Mohutný kostol je už roky hlavnou turistickou atrakciou mesta.
V roku 1882 sa oficiálne začala výstavba kostola pod vedením architekta F. P. Villara. Ten však po krátkom čase pre spory s cirkevnými zakladateľmi kostola rezignoval. Štafetu po ňom prebral mladý Antonio Gaudí, ktorý nad projektom strávil nasledujúcich 43 rokov svojho života.
Nájdete tu aj býčiu hlavu, lastúry, plazy, morských ježkov, sasanky, korytnačky, rozkvitnuté olivovníky či ruže. Nad stredovým vchodom objavíte súsošie Svätej rodiny v životnej veľkosti. Výzdobu fasády koncipoval Gaudí ako presnú kópiu prírody.
Neváhal použiť aj námety v umení dovtedy nezvyčajné ako zvláštne balvany, zelené stromy z keramiky, na ktorých sedia biele porcelánové holuby, oblaky z kameňa alebo priesvitného skla, ľadové cencúle, hviezdy a súhvezdia.
Na dokončení katedrály sa pracuje podľa Gaudího projektov, ale detaily dotvárajú súčasní umelci. Zatiaľ sa k nebu týči osem veží, pribudnúť by mali ešte štyri. Do ich útrob sa dá vystúpiť po kamennom, sotva trištvrte metra širokom schodisku, ale pohodlnejšie je to výťahom.
Chrám Svätej rodiny ukazuje úplnú architektonickú koncepciu, kde plastiky, formy, príroda, symbolizmus a farba vytvárajú nefalšovanú a jedinečnú mozaiku. Podľa odhadov by mala byť Sagrada Familia dokončená v roku 2030, ak však nevyschne neustály prúd finančných prostriedkov.
Adresa: Calle Mallorca 401 www.sagradafamilia.org
Prístup: Metro L 5, L2,
autobusy 15, 19, 33, 43, 44, 50 51
Vstupné: 8 eur, skupina viac ako 20 osôb 5 eur, majitelia karty EURO 26 - 5 eur, výťah 2 eurá
Otvorené: od októbra do februára od 9.00 do 18.00 h,
od marca do septembra od 9.00 do 20.00 h
Casa Batlló
Casa Batlló patrí k najnápaditejších barcelonských budov. Pre miestnych to bol vždy Dom kostí. Symbolizuje povesť o Svätom Jurajovi, ktorý bol patrónom Katalánska. Balkóny v tvare lebiek znázorňujú dračie obete a ich stĺpy ohryzené kosti. Veža týčiaca sa zo strechy a zakončená krížom predstavuje kopiu Svätého Juraja, zatiaľ čo šupinaté strešné šindle a zvlnený obrys strechy zastupujú mŕtveho draka. Adresa: Pg. de Grácia 43 www.casabatllo.es
Otvorené: od 9.00 do 20.00 h
Vstupné: iba prízemie - 10 eur, dôchodcovia a študenti - 8 eur
Kompletná návšteva zahŕňajúca prízemie a vrchnú časť domu - 16 eur, dôchodcovia a študenti 12,80 eura
Casa Milá (La pedrera)
Fascinujúca obytná budova so zvlneným priečelím a náročnou výzdobou z kovaného železa bola dokončená v roku 1910 a patrí k najtypickejším zo všetkých Gaudího diel. Casa Milá, známa tiež ako La Pedrera (kameňolom) bola architektonicky poslednou veľkolepou svetskou stavbou. Túto monumentálnu rohovú stavbu, ktorá už z diaľky púta pozornosť okoloidúcich, nechal pán Milá postaviť pre svoju nastávajúcu Rose Segimonovú. Odvážne zvlnené priečelia popierajúce gravitačné zákony držia pohromade vďaka vodorovným výstužiam pripevneným k neviditeľným nosníkom. Dnes v nej nájdete múzeum venované Gaudímu. Množstvo kresieb, malieb, fotografií, makiet a multimediálnych exponátov pomáha návštevníkom pochopiť jeho geniálne a novátorské myšlienky. Nachádza sa tu aj výstavné stredisko Caixa de Catalunya, zariadený múzejný byt a tiež súkromné byty. Výletom do krajiny fantázie sa stáva strecha, ktorá predstavuje krajinu skulptúr a komínov pripomínajúcich stredovekých bojovníkov. Obrovské ventilačné potrubia sú zakrútené do čudesných tvarov.
V dome by nemala byť ani jediná rovná línia, dokonca ani výška stĺpov nie je jednotná. Casa Milá pri pohľade zvonku pripomína rozbúrené kamenné more.
Adresa: Calle Provenca 261 - 265 www.fundaciocaixacatalunya.org
Vstupné: 8 eur, študenti, dôchodcovia z krajín EÚ a nezamestnaní - 4,5 eura
FOTO PRE SME - MICHAELA GREGOROVIČOVÁ a WWW.NNDB.COM