|
V budove múzea kedysi sídlila Americká komunistická strana. FOTO - AUTOR |
Len niekoľko sto metrov hlbšie v centre je ukrytá ďalšia expozícia, ktorá viac ako veľkosťou, ohuruje originálnosťou. V budove, ktorá v rokoch druhej svetovej vojny prichýlila vedenie americkej komunistickej strany, sídli od júla 2002 Múzeum špionáže.
Je jediným svojho zamerania v USA a najväčšou zbierkou artefaktov, dokumentujúcou druhé najstaršie remeslo na svete. Jeho zakladatelia si Washington nevybrali náhodou. Po vojne bol dlhé roky hlavným mestom špionáže rozdelený Berlín. Dnes ním je však americká metropola ako centrum svetovej politiky. Zásadné rozhodnutia za múrmi desiatok vládnych budov, zahraničných zastupiteľstiev či nadnárodných organizácií priťahujú špiónov a tajných agentov z celého sveta. Exponáty na troch poschodiach múzea odhaľujú zákulisie tajomného a nebezpečného remesla.
Časť venovaná histórii špionáže chronologicky popisuje jej vývoj od začiatku letopočtu po 20. storočie. Predstavuje otcov tajnej služby v USA (Georgea Washingtona) a vo Veľkej Británii (spisovateľa Daniela Defoa). V expozícii Škola špionáže múzeum ponúka jednoduchý test, pomocou ktorého si môžete overiť, či ste perspektívnym adeptom pre prácu v tajnej službe. Úlohou je osvojiť si identitu niektorej z desiatich osôb na fotografii, zapamätať si jej charakteristiky a pri výsluchu pred počítačom presvedčivo zamaskovať vlastnú.
Múzeum vlastní jedinečnú zbierku pomôcok, ktoré špiónom pomáhali v snahe odhaliť čo najviac a pritom nebyť odhalený. Unikátom je nemecký šifrovací prístroj Enigma, ktorého odhalenie podľa historikov významne urýchlilo víťazstvo spojencov v druhej svetovej vojne. Medzi exponátmi nechýba ani produkt šikovných rúk československých inžinierov z obdobia studenej vojny - tajná kamera, ktorú agenti východonemeckej Stasi ukryli do otvorov v stene a sledovali dianie v hotelových izbách. Pomôckami na úspešné splnenie misie boli aj pištoľ v tvare rúžu či pero s vystreľovacími ampulkami kyanidu. Žena, ktorá sa za vitrínou postupne mení na bradatého sikhského obchodníka s turbanom, je ukážkou, aké spôsoby maskovania pomáhali agentom zostať neodhalenými.
Pri ďalšom z monitorov si môže návštevník múzea otestovať pozorovacie schopnosti. Úlohou je v krátkom klipe pokúsiť sa objaviť podozrivé detaily a určiť v dave ľudí zamaskovaného nepriateľského špióna. Počítač na záver podozrivého identifikuje, postupne odmaskuje a odhalí skutočný výzor. Záver expozície predstavuje portréty najvýznamnejších špiónov histórie. Niektorí sa dodnes tešia rešpektu a užívajú si pokojný dôchodok, iným sa aj drobná chyba stala osudnou a odhalenie ich stálo život.
Múzeum špionáže je vo Washingtone na 800F-street, otvorené je každý deň a vstupné stojí 14 dolárov.
Autor: ROMAN VELIAČIK