Existuje vedecká oblasť, ktorá sa nazýva vedecká etológia. Vyznačuje sa tým, že skúma človeka z mnohých pohľadov - biologických, psychologických atď. Avšak prednostne sa zameriava na biologické základy správania sa človeka. Jedným z vedeckých princípov, na ktorých táto veda stavia, je, že sa muži a ženy líšia nielen v pohlaví, ale aj v myslení, cítení, ale najmä v správaní. Možno nemusíme byť školovaní ani humánnymi etológmi, aby sme si to v našich každodenných situáciách všimli.Otázka ohľadom šoférovania z hľadiska humánnej etológie stojí tak: nakoľko sa spomenutý vedecký princíp môže vztiahnuť na šoférovanie mužov a žien? Na túto otázku sa pokúsil dať odpoveď rakúsky etológ Klaus Atzwanger vo svojich skorých výskumoch z konca 90-tych rokov 20. storočia. Skúmal napr. rozdiely v stratégii šoférovania medzi mužmi a ženami na príjazdovej komunikácii do diaľnice.
Tento bod cestnej premávky je v štatistikách nehôd často označovaný ako nebezpečné miesto, kde sa vyskytuje veľa nehôd. Samotný výjazd na diaľnicu si vyžaduje od vodiča pomerne veľa vyhodnotení parametrov danej situácie. Je tu potrebný odhad vlastnej rýchlosti, rýchlosti približovania sa vozidiel v priamom pruhu, do ktorého vchádzame, odhad jazdnej dráhy prichádzajúceho vozidla v priamom pruhu, do ktorého vchádzame.
Bezpečnosť situácie vo veľkej miere závisí od komunikácie medzi oboma vodičmi, na ktorú je však extrémne krátky čas. Komunikácia je priamo závislá na pochopení momentu, v ktorom prichádzajúce vozidlo z tesnej jazdy vedľa ľavého pruhu prejde do tohto pruhu. Dĺžka jazdy a malá či väčšia vzdialenosť (tesnosť) od tohto ľavého pruhu pôsobí ako signál pre vodičov prichádzajúcich v priamom pruhu. Čo na to naša humánna etológia? Čo môžeme z jej princípov a faktov v tejto situácii očakávať? Tak napr. muži a mladí muži najmä, z dôvodu svojej prirodzenej konkurencie v boji o postavenie sú ochotní viac riskovať a agresívnejšie sa vtlačiť do pravého pruhu zo svojho príjazdového.
Predpokladáme tiež, že dôležitú úlohu z hľadiska humánnej etológie bude hrať aj anonymita situácie. Preto napr. prázdne auto, len so šoférom, pôjde pravdepodobne rýchlejšie, bude sa približovať smelšie k vonkajšiemu okraju výjazdového pruhu. Toľko predpoklady. Výsledky výskumu: priemerná rýchlosť v príjazdových pruhoch je u rakúskych vodičov 115 km/h, pričom muži jazdia v tejto dopravnej situácii rýchlejšie ako ženy. Vek vodiča výrazne neovplyvňuje rýchlosť jazdy v tejto situácii a ani u žien ani u mužov nezohrával významnú úlohu.
Samostatne idúci šoféri naopak jazdia bližšie k ľavému okraju príjazdového pruhu a zároveň rýchlejšie manévrujú - odvážnejšie sa tlačia do priameho pruhu. Rýchla a tesnejšia jazda k ľavému okraju príjazdového pruhu pôsobí ako efektívny signál pre prichádzajúce vozidlá v priamom pruhu. Vodiči v priamom pruhu, ktorí idú často vyššou rýchlosťou, reagujú tak (obyčajne), že sa preradia z tohto pruhu do rýchlejšieho pruhu. Výrazné odlišnosti žien od mužov sa nepodarilo dokázať, ale zdá sa, že je to jeden z mnohých príkladov efektívneho využívania agresivity. To znamená, že sa určitý typ agresívneho správania sa zmenil (ritualizoval) z agresívneho na efektívny spôsob dorozumenia sa medzi vodičmi.
PhDr. Alexander Kövér