 Obnovený Kostol Matky Božej v Drážďanoch. |
jšie rástol náš záujem.
Kostol Frauenkirche bol dielom barokového staviteľa Georga Bähra a jeho výstavba trvala 17 rokov (1726 - 1743). Zvláštnosťou kostola bola kamenná kupola v tvare zvona. Bähr bol radným tesárskym majstrom a hoci nebol nikdy v Taliansku, panovník August Silný sa postaral o to, aby stavba pripomínala slávne chrámy Ríma a Florencie. Sám mu zaobstaral stavebné plány talianskych majstrov a potom už Bähr mohol uplatniť svoj vlastný staviteľský fortieľ a fantáziu.
Kostol bol postavený z pieskovca, ktorý sa v tom čase ťažil v okolí mesta, a dvesto rokov bol pýchou Drážďan - nazývaných aj polabská Florencia. Už v priebehu stavby sa však vyskytli prvé problémy so statikou, kamenná kupola obrovskou hmotnosťou tlačila na obvodové múry, objavili sa praskliny. Bähr bol nútený statiku zabezpečiť silnými železnými ukotveniami a znížením hmotnosti nadstavby kupoly.
Počas tzv. kobercového bombového útoku v noci z 13. na 14. februára 1945 lietadlá anglickej letky mesto takmer zrovnali so zemou. Kostol Frauenkirche, pýcha mesta, dostal zásah priamo do srdca.
Požiar, ktorý dosiahol teplotu až do 500 °C, zničil vnútorné zariadenie a výzdobu, zhltol najprv drevené zariadenie a potom sa zahryzol i do samotného pieskovca. Ráno 15. februára spadol najprv poškodený juhozápadný pilier, potom sa zrútila kupola, ktorá so sebou strhla vonkajšie múry.
Krátko po skončení 2. svetovej vojny sa začali prvé lotérie a zbierky na znovupostavenie kostola. Päťdesiat rokov bol chrám v troskách. Uprostred nádherného mesta čneli jeho ruiny ako varovanie. Nikdy viac nijaké vojnové utrpenie. Dnes stojí kostol v celej svojej nádhere. Jeho žltkavá farba na pozadí takmer čiernej budovy Zwingra či známej Semperovej opery presvetľuje mesto. Stavba tentoraz trvala iba 11 rokov a na jeseň roku 2005 bola slávnostne vysvätená.
Pozorné oči turistov si v žltom pieskovci múrov všimnú čiernu mozaiku. Nemeckí archeológovia a stavitelia po podrobnom preskúmaní trosiek zakomponovali do stavby i pôvodný použiteľný materiál.
Viete si predstaviť tú strašnú námahu kameň po kameni preskúmať kopec z ruín? A neboli by to Nemci, aby nevyužili svoju dôkladnosť a zmysel pre poriadok. Brali do rúk kameň po kameni, skúmali stupeň jeho poškodenia, pevnosť, zisťovali, z akej časti chrámu pochádza a ako sa dá ešte využiť. Neďaleko staveniska vybudovali regály. Na ne uložili kamene podľa veľkosti, označili ich farebne aj číslami. Údaje preniesli do počítača a pomocou počítačovej techniky urobili nielen podrobnú archeologickú inventarizáciu, ale i návrhy na zakomponovanie pôvodných kameňov do novej stavby. Nie je to geniálny nápad, ako nepotrebný a životné prostredie ohrozujúci materiál znovu využiť? Vyberte sa do Drážďan, v perle mesta uvidíte nielen nový chrám, ale i pôvodnú ruinu, varovný prst pred novou vojnou. Fénix vstal z popola. Je ešte krajší ako predtým. Naznačuje zmierenie v zjednotenej Európe.