K Slnku sa blíži nová kométa

i: Japonca Ikeju a Číňana Čanga. Jej úplný oficiálny názov preto znie C/2002 C1 (Ikeja-Čang).

Obežná dráha so sklonom 28° a vzdialenosťou perihélia (bod dráhy najbližší k Slnku) q = 0,5 astronomickej jednotky, teda polovica vzdialenosti Zeme od Slnka – to sú údaje, ktoré nás teraz zaujímajú najviac. Zvlášť najmenšia vzdialenosť (perihéliová), na ktorú sa kométa priblíži k Slnku, je sľubná. Tak blízko totiž bývajú kométy už dosť aktívne. Vtedy vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia produkujú veľké množstvo materiálu – prachu a plynu, ktoré potom tvoria v medziplanetárnom priestore mnoho miliónov kilometrov dlhé priame i zakrivené chvosty. Nakoniec, práve nimi sú kométy známe, či dokonca až povestné. Kedysi dávno sa im prikladal zlý vplyv na osudy ľudstva. Dnes, po vyše sto rokoch odborného výskumu, už vieme, že to boli povery šíriace sa medzi nevzdelaným (ale na počudovanie i vzdelaným) ľudom.

Cestovný poriadok C/2002 C1 (Ikeja-Čang)

V súčasnosti sa môžeme pokojne a bez obáv kochať týmto krásnym a zriedkavým úkazom. V čase písania článku (12. marca) sa zjasňujúca kométa nachádza v súhvezdí Rýb (Pisces) a tesne (cca 1 hodinu) po zotmení je asi 20 stupňov nad západným obzorom. Dosahuje jasnosť 4,7 magnitúdy a je viditeľná voľným okom. Najvyššiu jasnosť (4,0 magn.; čím nižšia magnitúda, tým vyššia jasnosť) by kométa mala dosiahnuť na konci marca. Astronómovia však nevylučujú, že vlasatica nás nečakane prekvapí, podobne ako nedávno iná kométa LINEAR WM1, a bude ešte jasnejšia.

Trochu problémov však pozorovateľom spôsobí Mesiac, ktorého svit bude v tretej marcovej dekáde pozorovanie kométy znepríjemňovať (Mesiac je v splne 28. marca). V binokulároch alebo menších ďalekohľadoch je už teraz možné pozorovať slabý difúzny chvost dlhý 5 stupňov (napr. Mesiac v splne má v priemere 0,5 stupňa).

Najlepšie bude kométa C/2002 C1 (Ikeju-Čang) viditeľná v apríli. Najbližšie k Slnku sa priblíži 18. marca na vzdialenosť zhruba 75 miliónov kilometrov, teda niekde medzi obežné dráhy planét Merkúr a Venuša. Chvost kométy je orientovaný od jej hlavy (jadro kométy) nahor, kolmo k obzoru. S rastúcou deklináciou vstúpi do súhvezdia Andromedy a jej večerná viditeľnosť sa nepatrne predĺži. Fotografom nočnej oblohy sa naskytne jedinečná možnosť zvečniť si kométu spolu so známou galaxiou M-31 v Andromede, blízko ktorej sa bude nachádzať počas prvého aprílového týždňa. Potom zamieri ešte vyššie k severu, k súhvezdiu Kasiopeja.

Dôsledkom zmeny polohy medzi hviezdami sa kométa plynule presunie sponad západného, cez severozápadný nad severný obzor. Stane sa tzv. cirkumpolárnou, bude nad obzorom po celú noc. Len čo sa cez „domček“ Cefea a „hlavu“ Draka prešmykne pod Polárkou, z pohľadu pozorovateľa u nás sa zásadne zmení zdanlivý pohyb kométy s otáčajúcou sa oblohou. Namiesto toho, aby po západe Slnka klesala k obzoru (ako počas celého februára a marca), v apríli začne večer stúpať – ale už na severovýchode, a v máji v tom bude pokračovať až na východe.

Medzitým však jej jasnosť klesne a začiatkom mája sa vráti k hranici viditeľnosti voľným okom. Bude koniec večerným romantickým prechádzkam s kométou nad hlavou. Jej ďalší vývoj budú sledovať odborníci a dobre vybavení amatéri, kým sa nestratí aj z dosahu ich prístrojov.

„Špinavý ľadový zlepenec“

Kozmickí pútnici, kométy, sú telesá slnečnej sústavy zložené z ľadu, skál, ale aj organických a anorganických látok, ktoré „zvýšili“ z protoplanetárneho oblaku. Z tohto prvotného oblaku sa pred asi 4,5 miliardy rokov formovali planéty.

Domovom komét je tzv. Kuiperov pás a Oortov oblak – vzdialené a odľahlé končiny našej hviezdnej sústavy ďaleko za obežnou dráhou poslednej planéty Pluto. V týchto vzdialených končinách majú kométy tvar „špinavej“, zlepenej gule a s miliónmi ďalších komét sú pomerne pevne usadené v kometárnej škrupine rotujúcej okolo Slnka.

Občas sú však niektoré z nich vymrštené zo svojej stabilnej dráhy a v dôsledku príťažlivej sily Slnka sa k nemu začnú približovať. S približovaním sa k Slnku stúpa teplota okolitého prostredia a z jadra kométy sa začínajú uvoľňovať plyny a spolu s prachovými čiastočkami často vytvárajú spektakulárny chvost kométy, čím jej dodávajú charakteristický tvar. Plynové chvosty niektorých planét dosahujú dĺžku až niekoľko stoviek miliónov kilometrov.

Prevažná väčšina komét sa okolo Slnka pohybuje po excentrickej dráhe; po priblížení sa k Slnku na najmenšiu vzdialenosť (perihélium) nám „zmiznú“ z dohľadu na tisícky až milióny rokov, ďaleko za dráhu Pluta. Existujú však aj tzv. krátkoperiodické a strednoperiodické kométy, ktoré sa vracajú späť k Slnku každých niekoľko desiatok rokov, ako napríklad slávna Halleyho kométa (perióda 76 rokov). Jeden z najväčších expertov na kométy, Brian Marsden zo Smithsonian Astrophysical Observatory v americkom Cambridge, nevylučuje, že súčasná kométa C/2002 C1 (Ikeja-Čang) je totožná s tou, ktorá sa pozorovala už v roku 1661. O tejto kométe referoval poľský astronóm Johannes Hevelius v spise Cometografia.

Napriek tomu, že nočná obloha je ešte chladná a mrazivá, bolo by škoda nechať si ujsť nové nebeské predstavenie. Nestáva sa totiž často, aby nám, pozemšťanom, kométa pózovala tak ako, dúfajme, kométa C/2002 C1 (Ikeja-Čang). Obloha je plná prekvapení, dokazuje to aj nový vesmírny posol z tmavých končín slnečnej sústavy.

ŠTEFAN GAJDOŠ a MICHAL ŠERŠEŇ