Karlštejn

Jeden z najkrajších a najvýznamnejších českých hradov – Karlštejn, ktorý po sebe zanechal český kráľ a cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého Karol IV., neustále láka návštevníkov z celého sveta. „Hrad už videli aj Eskimáci,“ povedal s úsmevom jeho kastelán Jaroslav Kubů, ktorý nosí – ako každý správny kastelán – ťažký zväzok kľúčov.

Jeho základný kameň položil Karol IV. v roku 1348 a už počas výstavby tam zhromažďoval vzácne predmety. V roku 1350 sa mu podarilo získať ríšsky korunovačný poklad s korunovačnými klenotmi, ktoré na Karlštejne aj uložil. V roku 1355 musela byť z veľkej časti hotová stavba kráľovského paláca, pretože Karol IV. už na hrade zvykol bývať. V roku 1371 ťažko ochorel a jeho manželka Alžbeta Pomoranská podnikla pešo púť z Karlštejna do Prahy k hrobu sv. Žigmunda. Podľa kronikárov sa panovník zázračne uzdravil, čoskoro z hradu odcestoval a potom ho navštívil už len niekoľkokrát. Vrátil sa tam až na jeseň roku 1376 spolu so svojím synom a nástupcom Václavom IV. Krátko nato zomrel. Václav IV. spočiatku býval na Karlštejne aj so svojou prvou manželkou Johanou Bavorskou. Zároveň bol posledným panovníkom, ktorý sa na hrade zdržiaval.

Kto hrad nevidel na vlastné oči, určite si pamätá film Noc na Karlštejne. Tvorcovia sa inšpirovali legendou, podľa ktorej ženy nemali na Karlštejn prístup, čím zbytočne vyplašili príslušníčky nežnejšieho pohlavia. Ženy dnes, samozrejme, nemajú žiadny problém dostať sa do všetkých sprístupnených častí Karlštejna. „Ženy mohli prísť na hrad aj za Karola IV. Vstup mali zakázaný len do Kaplnky svätého Kríža. Predpokladá sa však, že ženám postupne vyhradili len okienko zo schodiska, aby mohli do kaplnky nahliadnuť,“ prezradila sprievodkyňa Irena.

Pokladnica ríše

Karol IV. na hrade zhromažďoval vzácne predmety a cenné relikvie. Na hrade boli sústredené korunovačné klenoty, ktoré neskôr previezli na Pražský hrad. Aj v súčasnosti je však na Karlštejne napríklad kópia Svätováclavskej koruny. Viaže sa k nej legenda, podľa ktorej ten, kto si korunu neoprávnene položí na hlavu, do roka zomrie. „Vyskúšal si to ríšsky protektor Reinhard Heydrich. V roku 1942 si korunu nasadil, aby ešte viac potupil český národ, a do roka naňho spáchali atentát,“ povedala sprievodkyňa pred vitrínou s replikou koruny.

Hrad sa snažili nepriatelia dobyť dvakrát, ale vždy odolal. Husiti sa v roku 1422 rozmiestnili po okolitých kopcoch a na hrad vrhali primitívne delové gule – opracované kamene a súdky s horiacou smolou. Neskôr začali využívať aj biologické zbrane: vypumpovali pražské žumpy a na hrad vrhali nádoby s fekáliami, aby po Karlštejne rozniesli mor.

Podľa sprievodkyne však na hrade najväčšie škody napáchali domáci. Časť drahých kameňov z karlštejnského pokladu, ktoré zdobili oltár v Kaplnke svätého Kríža, putovala do rúk husitov. Hradná stráž si za ne v dobe obliehania hradu kupovala od husitov jedlo.

Karlštejn bol aj na stredoveké pomery veľmi komfortným sídlom. Panstvo malo k dispozícii stredoveké toalety, ktoré boli zvonku zboku akoby prilepené na hrad. Stredoveké záchody boli drevené, uprostred bola diera a fungovali na báze zemskej gravitácie.

Karlštejn je dobre ukrytý medzi kopcami a pred očami prichádzajúcich návštevníkov sa zrazu objaví známa scenéria. V lete jeho priestory navštívi denne aj 2000 návštevníkov, v zime sa to pohybuje okolo 500 až 600 ľudí. „Ročne hrad navštívi asi 300 000 ľudí, z toho 40 percent cudzincov,“ uviedol kastelán. Zároveň poznamenal, že v roku 2001 zaznamenali zvýšený záujem turistov zo Slovenska. Hrad ročne získa desať až 15 miliónov korún zo vstupného, čo však – samozrejme – na jeho prevádzku nestačí.

V histórii hrad strážili maniovia – hradní strážcovia, ktorých tým poveril Karol IV. a dnes ho 24 hodín denne stráži bezpečnostná agentúra. Návštevníci prichádzajú zo všetkých končín. Podľa kastelána však určité percento ide na hrad len preto, že im to naplánovala cestovná kancelária.

KATARÍNA KORGOVÁ, tasr

OTVÁRACIA DOBA

denne okrem pondelka

II. návštevný okruh s Kaplnkou sv. Kríža

– od 1. 7. 2002 do 24. 11. 2002.

prehliadky sa začínajú o 9.00,

v zimných mesiacoch končia o 15.00, v lete o 18.00 h

obedňajšia prestávka: máj až september 12.00 – 12.30 h,

október až apríl 12.00 – 13.00 h

Prehliadkové okruhy:

I. okruh zahŕňa historické interiéry Cisárskeho paláca a spodných podlaží Mariánskej veže s cenným vybavením zo 14. – 19. storočia. Tento okruh je možný len so sprievodcom, trvá asi 50 minút.

II. okruh prechádza Mariánskou a Veľkou vežou a ponúka aj Kostol Panny Márie, Kaplnku sv. Kataríny, bývalú Sakristiu, visutý vežový most, Lapidárium, Hradnú obrazáreň, Knižnicu a Kaplnku sv. Kríža. Tu je potrebná rezervácia pre každého návštevníka. Tento okruh je tiež možný len so sprievodcom a trvá asi 70 minút.

VSTUPNÉ

I. okruh:

Prehliadka s českým výkladom:

dospelí 120 Kč

deti od 6 do 15 rokov, študenti 60 Kč

deti do 6 rokov 20 Kč

rodinné vstupné 300 Kč

II. okruh vrátane Kaplnky sv. Kríža: od 1. 7. 2002 do 24. 11. 2002:

Prehliadka s českým výkladom:

dospelí 300 Kč

deti od 6 rokov, študenti,

dôchodcovia, invalidi 100 Kč (r)