História Prepoštskej jaskynky

Návštevníci Bojnického zámku často, a neprávom, obchádzajú Prepoštskú jaskyňu. Zavretá bola na začiatku leta v roku 2003, keď jej priestory začali skúmať historici so speleológmi. Potvrdil sa totiž predpoklad o murovanej podzemnej chodbe vedúcej zo zámku do piaristického kláštora v Prievidzi. Vzdialenosť od hradu ku kláštoru je asi štyri kilometre. Podľa iných predpokladov, dlhý čas označovaných za romantické predstavy, mala byť ústím tejto tajnej chodby Prepoštská jaskynka. Jedenásť metrov dlhá, úzka a nízka diera. Jej história je pre milovníkov histórie raných štvrtohôr viac ako vzrušujúca.

Ak ste niekedy Bojnice navštívili, mohli ste si všimnúť, že historická časť mesta leží na kopci. Ten je zaujímavý tým, že ho tvorí travertín, ktorý má okrem iných vlastností aj tú, že často vytvára jaskyne, je mäkký a pri svojom "raste" výborne konzervuje všetko, čo na ňom zostane dostatočne dlho ležať. V oblasti Bojníc vytvoril navyše ešte kaskády so skalnými prevismi, čím ponúkol ubytovanie naším prapredkom. V tomto prípade treba osobitne upozorniť, že obydlím nebola priamo jaskynka, ale skalný previs a priestor pred jaskyňou. Samotnej jaskynke sa dostalo pozornosti a využitia v časoch nedávno minulých. Počas stredovekých vojen poslúžila ako úkryt pre vojakov a strážcov bojnickej pevnosti, ktorí sa vraj postarali o to, aby z nej zmizla kvapľová výzdoba). Neskôr bola prístreškom pre pastierov a naposledy fungovala ako jama, v ktorej záhradníci prepoštskej záhrady vyrábali kompost.

V roku 1926, bojnický prepošt a archeológ amatér Karol Anton Medvecký dal odstrániť rokmi nanosené smetie a začal kopať. Nálezy posúdili Lubor Niederle a Karel Absolon, ktorí zhodne konštatovali, že bolo objavené sídlisko z čias mladého paleolitu. A jaskyňu začali časom označovať za prakolísku obyvateľov Slovenska.

Či už tou prakolískou je, alebo nie je, bádateľský prieskum v roku 1950 vykonaný Františkom Proškom potvrdil, že Prepoštská jaskynka patrí medzi najbohatšie jaskynné sídliská na Slovensku. Priamo v nej a v jej okolí bolo nájdených viac ako tritisíc artefaktov.

Na vrchole travertínovej kopy, ktorej súčasťou je jaskynka, na mieste kde sa dnes nachádza fara a kostol, sa našla veľká kosť "vrastená" do travertínu. Veľké kosti z mamutov, zubrov, nosorožcov, jaskynných medveďov zasa naznačujú, že tunajší obyvatelia tvorili dobre organizovanú loveckú spoločnosť. Pravdepodobne tvoriacu hneď niekoľko rodov.

Príjemným prekvapením pri návšteve Prepoštskej jaskynky je pekne upravený priestor v jej okolí. Priamo k jaskynke vedie vydláždený chodník a schody. Na škodu veci je, že po informačnej tabuli ostal len vyvrátený drevený stojan a priamo v meste na jej existenciu upozorňuje len nevýrazná smerovka s nápisom obydlie jaskynného človeka 5 min.