|
Nebezpečné diery číhajú na vodičov aj v Košiciach. Správa komunikácií postupne opravuje najmä hlavné cestné ťahy, ktoré slúžia mestskej hromadnej doprave. FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ |
Správcovia ciest podľa Slavomíra Ondíka z Technického a skúšobného ústavu stavebného hľadajú na opravy výtlkov čo najlacnejšie firmy a kvalita je druhoradá. "Vinou nedostatku peňazí sa situácia stále opakuje," hovorí Ondík.
Firmy, aby ušetrili, kupujú lacnejšie materiály, odborník niekedy už na pohľad zistí, že oprava diery nevydrží dlho. "Materiál tam len tak nahrubo nahodia, nezhutnia, neurobia jasné ohraničené hrany," hovorí Ondík.
Karel Pospíšil z Centra dopravného výskumu Brno hovorí, že rovnaký problém majú v Čechách. Na preventívnu údržbu, "rôzne mikrokoberce, nátery", nie sú peniaze.
Na Západe cesty udržiavajú a predlžujú ich životnosť tým, že ich ešte predtým, ako sa vôbec objavia poruchy, natrú tenučkou vrstvou asfaltu s kamením. "Lenže toto nerobia ani v Čechách, ani na Slovensku. Nie sú peniaze, tak všetci iba hasia to, čo vznikne po zime," hovorí Pospíšil. Navyše, vodiči sú tam zvyknutí jazdiť so snehovými reťazami a cesty nemusia presáľať.
"Urýchlené" opravy ciest metódami za studena, keď sa do diery naleje asfaltová emulzia a pridajú sa kamienky, vydržia rok. Po ďalšej zime asfalt vypadne a cestári ju lepia znova.
Situácia sa podľa Ondíka zmení iba ak by prišli firmy so zahraničným kapitálom, ktoré okrem toho, že majú novšie technológie, si môžu dovoliť ísť jeden rok aj do mínusu, aby urobili zákazku dobre. "Firma, ktorá nemá nikoho za sebou a bude prežívať z malého vytvoreného zisku, to má veľmi ťažké." (rf)
Prečo sú po zime cesty plné dier
Príčinou vzniku dier je striedanie mrazov a otepľovania - takzvaný zmrazovací cyklus. Keď napadne sneh a potom sa oteplí, do prasklín v asfalte sa dostane voda, ktorá pri nízkych teplotách zamrzne a ľad poškodí cestu v okolí praskliny a drobí asfalt. Pri opravách dier musí byť dokonalý kontakt nového asfaltu so starým.
Prečo je na našich cestách viac dier ako napríklad v susednom Rakúsku? Rakúšania sa podľa Karla Pospíšila sa o cesty lepšie starajú, navyše ich menej solia. Vyššie položené cesty iba odhŕňajú, čím šetria veľa peňazí. "V Česku vysypali až 40 percent peňazí určených na celoročnú údržbu v podobe soli na cesty, na Slovensku je to veľmi podobné. Zmizlo to v kanáloch, v riekach," hovorí. (rf)