BRATISLAVA 17. marca (SITA) - Do pozornosti médií sa v poslednom období dostala najmä vtáčia chrípka. Nie je však jedinou chorobou, ktorá vyvoláva záujem novinárov i celej spoločnosti. Pred časom to bola BSE, SARS, antrax, či HIV/AIDS. Ide o tzv. zoonózy, čiže vyše 200 chorôb prirodzene prenášaných medzi zvieratami a ľuďmi. Ako vysvetlil riaditeľ Vedeckovýskumnej základne Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) Ján Kazár, tieto ochorenia majú spolu s maláriou či tuberkulózou spoločné nielen to, že sú v centre pozornosti novinárov pre ich vysoký výskyt, nákazlivosť, či smrtnosť. Môžu byť však aj potenciálnymi biologickými zbraňami. Kazár zároveň poznamenal, že za posledných 30 rokov sa každoročne objaví nová choroba alebo pôvodca predtým známej choroby, z ktorých väčšina sú práve zoonózy.
Kazár upozorňuje pred zbytočnou panikou z vtáčej chrípky, pretože tá by mohla celú situáciu len skomplikovať. Upozorňuje, že v krajinách, kde ľudia zomreli na toto ochorenie sa nepoznal počet všetkých nakazených. Číslo, že polovica z nich zomrela, je teda otázna. Tento počet sa totiž určil len z tých nakazených, u ktorých sa prejavili klinické príznaky. Je to síce strašiak, že na vtáčiu chrípku zomreli ľudia, ale podľa Kazára v porovnaní s celkovou populáciou je to zanedbateľný počet. Ako dodal, na bežnú chrípku napríklad ročne zomrie zhruba pol milióna ľudí.
Podľa profesora Alexandra Sabóa je hrozbou vírusu H5N1 to, že už dlho sa "pohybuje" v populácii. "Od roku 1997 skúša a nedá nám pokoj," konštatoval profesor, podľa ktorého a môže stať, že sa bežný vírus popári s vírusom vtáčej chrípky a ich potomok sa potom bude vedieť šíriť medzi ľuďmi. Vtáčia chrípka totiž doposiaľ neprekročila medzidruhovú bariéru z vtákov na človeka, podľa profesora sa nainfikovali len jednotlivci.
Omnoho väčším "zabijakom" ako vtáčia chrípka je stále malária. Podľa odborníčky na túto problematiku, doktorky Andrey Augustínovej si toto život ohrozujúce ochorenie ročne vyžiada 2 milióny ľudských obetí. Každoročne sa pritom nakazí zhruba 300 až 500 miliónov ľudí. Ak sa včas diagnostikuje, tak je úspešne liečiteľná, upokojuje Augustínová. Maláriou sa môžu nakaziť aj ľudia, ktorí nikdy nevycestovali zo svojich domovov a nežijú v oblasti s výskytom ochorenia. Existuje totiž tzv. letisková malária. Ide o prípady, kedy sa ľudia nakazili od nainfikovaného komára, ktorý bol prevezený (napríklad lietadlom) z malarických oblastí.
Augustínová dodáva, že ročne cestuje do malarických oblastí zhruba 125 miliónov ľudí, pričom z nich sa nakazí asi 30-tisíc. Turistom hrozí, že sa ochorenie u nich prejaví niekoľko týždňov až mesiacov po dovolenke. V tom spočíva "zákernosť" malárie, tvrdí doktorka, ktorá upozorňuje všetkých cestujúcich, aby nezabúdali na antimalariká. Tie sú zatiaľ jediným účinným liekom voči malárii, keďže očkovacia látka je len v štádiu klinických skúšok.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.