K najpôsobivejším častiam Karpát nepochybne patria dolomitové skalné mestá. Ich úchvatné scenérie zaujmú vo väčšine pohorí, na ktorých geologickej stavbe sa uplatňujú vápencové horniny - dolomity. Na prvý pohľad sa síce podobajú na bežnejšie vápence, avšak na rozdiel od nich okrem kalcitu obsahujú aj dolomit.
Dolomitové scenérie budia pozornosť v mnohých pohoriach, napríklad v Chočských vrchoch, podľa ktorých tento dolomitový príkrov nazvali. Najvýraznejšiu krajinnú dominantu však vytvára Veľký Rozsutec s okolitými časťami v severnej časti Národného parku Malá Fatra. Už názov tohto vrchu prezrádza značnú "rozoklanosť" a pestrosť jeho povrchových tvarov. Tamojším najvýraznejším skalným skupinám - Skalnému mestu a Poludňovým skalám - sa však turistické cesty z dôvodu ochrany prírody vyhýbajú.
K turisticky najdostupnejším a zároveň krajinársky najhodnotnejším dolomitovým skalným mestám nepochybne patrí Sivý vrch (1805 m) ležiaci na západnom okraji Západných Tatier a Tatranského národného parku. Najmä jeho západný chrbát, ktorý od vrcholu stupňovito klesá k asi 2,5 kilometra vzdialenej Bielej skale (1316 m), je na mnohých miestach doslova rozpoltený. Príčinou tohto javu sú svahové pohyby mohutných dolomitových krýh po tvárnejších vápencoch a slieňovcoch.
Najvhodnejším východiskom výstupu na Sivý vrch je cestné sedlo s horárňou v hornej časti Hút na trase z Liptovského Mikuláša do Zuberca. V sedle zastavuje autobusová doprava, pri ceste vlastným automobilom tu možno zaparkovať. Cesta vedie hore po červeno značkovanej trase, opačným smerom klesá do Kvačianskej doliny. Výstup je pomerne náročný - lesná cesta je spočiatku dosť strmá, navyše po dažďoch býva na mnohých miestach bahnitá a šmykľavá. Na Jánošíkove poklady ukryté - aspoň podľa dávnych povestí - v tajomných útrobách skál, si asi nikto nespomenie. Každého turistu však nepochybne zaujme ostrá okrajová hrana zvýraznená dreveným krížom.
Skalnatých častí v okolí postupne pribúda a aj rozhľad z trávnatých plošín a balkónov nad strmými stenami je čoraz úchvatnejší. Západnému obzoru dominujú Chočské vrchy, v pozadí možno ľahko rozpoznať rozoklané dolomitové hradby Veľkého a Malého Rozsutca Malej Fatry. Cez niekoľko strmších úsekov vedúcich cez kosodrevinu trasa vedie do členitej časti Radových skál (1627 m) s jedným z najkrajších dolomitových skalných miest na Slovensku.
Nad amfiteátrom výraznej rozsadliny sa chrbát trochu zužuje a trasa tu prechádza najčlenitejšou časťou a míňa útvary pripomínajúce bizarné postavy či nesúmerné pyramídy. Iné sa skôr podobajú na skamenené plamene a ruiny rozprávkových hradov, vzácnosťou nie sú ani "deravé" skaly s oknami a so štrbinami. Niektoré skalné vežičky sú len meter vysoké, iné útesy spadajú takmer stometrovými stenami. Ďalší výstup na dvoch miestach uľahčujú zabudované reťaze.
(Úryvok z časopisu Krásy
Slovenska č. 3 - 4/2006 - rubrika VRCHY, text: Jan Vítek, krátené)
Viac sa dočítate v najnovšom čísle časopisu "Krásy Slovenska".
Časopis o prírode a turistike z vydavateľstva DAJAMA si kúpite
vo vašom novinovom stánku alebo predplatíte na adrese:
Krásy Slovenska, Dúbravská cesta 9, P. O. Box 115,
840 05 Bratislava 45, tel. 02/5465 2055,
info@krasy-slovenska.sk, www.krasy-slovenska.sk