Estónci si napriek snahám Rusov uchovali kolorit

Ako protest voči sovietskej okupácii v roku1989 utvorili ľudskú reťaz z Vilniusu až do Tallinu.

Obrovské množstvo pôvodných obyvateľov počas okupácie vyviezli na Sibír na nútené práce a do krajiny boli implantovaní Rusi, aby Estónsko poruštili. Samotné prejavy príslušnosti voči estónskej kultúre či nebodaj vlajke boli trestné. Vďaka kultúrnej a jazykovej odlišnosti si Estónci dokázali napriek všetkým snahám Rusov uchovať svoj kolorit a v roku 1991 získali vytúženú samostatnosť.

Tartu a múzeum KGB

Mesto Tartu leží vo vnútrozemí asi 300 kilometrov juhovýchodne od Tallinu.

O období komunizmu veľavravne vypovedá práve múzeum KGB v Tartu, ktoré slúžilo ako väzenie a mučiareň pre politických väzňov a ľudské utrpenie je tu priam hmatateľné.

Stiesnené priestory a pivničný zápach spolu s vystavenými fotkami, kusmi odevu, zbraňami a ďalšími exponátmi naháňajú husiu kožu.

Najmrazivejšie pôsobia figuríny. V maličkej miestnosti s rozmermi polkrát pol metra sedí figurína vysokého chlapa v košeli, aby nám názorne ukázala, že v tejto miestnosti boli väzni zatvorení. Rozmery boli také preto, aby si nemohli ľahnúť.

Čítame jedálny lístok: prvý deň - pol litra vody, druhý deň - pol litra vody, tretí deň - pol litra vody a dokonca aj polievka.

Tartu nám však učarovalo. Je to študentské mestečko a cítiť to na každom kroku. Vo veľkom parku, ktorý akoby sa tiahol pozdĺž celého mesta, posedávajú študenti a pripravujú sa na nadchádzajúci školský rok.

Mesto je rozdelené riekou. Tartu má aj rozsiahlu botanickú záhradu a do exteriéru je vstup zadarmo.

Hlavné mesto Tallin

Centrum Tallinu dýcha stredovekom. Pozdĺž celého centra sú veže, pospájané hradbami, ktorými je lemovaný park.

V parku na konci augusta stretávame mladých ľudí posedávať na lavičkách, postávať s fľašami piva v ruke. Je to tu celkom bežný obraz a nikoho to nepohoršuje. Je to lacnejšia zábava, ako sedieť v krčme.

Na druhej strane je však Tallin plnohodnotné, moderné európske mesto a cudzinci sú tu na každom rohu. Hlavne klenotníctva a obchody so šperkami sú plné Američanov. Tallin sa zo svojho stredovekého vzhľadu snaží, samozrejme, ťažiť.

V Starom meste je veľká reštaurácia Oleho Hansa. Z reproduktorov hrá stredoveká hudba a tak popíjame litrové pivo z hlineného krígľa za zvukov bláznivých píšťal a bubnov. Obsluha je tiež dobovo oblečená a čašník pripomína šaša. Sedíme vonku. Bolo by celkom teplo, len ten večný morský vietor ochladzuje vzduch. Komu je zima, tomu obsluha prinesie deku a tak Američania pri protiľahlom stole sedia zababušení v dekách a veľkých kovbojských klobúkoch a neustále frflú.

V ponurom interiéri svietia iba sviečky. V stredoveku totiž elektrina nebola. Na záchode je medený pisoár a namiesto umývadla medená krhla, zrkadlo a sviečka.

Nazrieme do pravoslávneho kostola. Estónci vraj nie sú veľmi pobožný národ, to v tom kostole bola zrejme ruská menšina.

Z hradieb je pekný výhľad na mesto. Je už takmer pol deviatej a ešte celkom svetlo. Je koniec augusta a u nás by už bola tma. Zotmie sa až okolo desiatej, keď sedíme v kaviarni blízko nášho ubytovania. Sedíme vo výklade a pozorujeme nočnú ulicu. V kaviarni hrá slepá klaviristka rôzne známe skladby a keď začne hrať Beethovenovu Mesačnú sonátu, majiteľka k nej príde, niečo jej pošepká, načo klaviristka preruší sonátu a začne hrať niečo od Beatles. Je to pre nás, lebo okrem nás už v kaviarni nikoho niet.

ĽUBOMÍR ZÁVADA