V Šanghaji vyvesili plagáty proti pľuvaniu aj v roku 2003, keď vrcholila panika okolo ochorenia SARS. FOTO - REUTERS |
Ale späť do Číny. Pred pár dňami sa v pekinskom večerníku objavil článok o etikete správania. Číňanom radí, ako by sa mali správať pri stretnutí s cudzincami. V jednom šanghajskom klube dokonca zorganizovali kurz Podpora etikety pre biznismanov a potenciálnych turistov. Učí, ako sa vhodne správať a "vyrobiť" zo seba osobnosť. Účastníci sa mohli naučiť, ako sa správne obliecť, ako podať ruku, kedy sa pozerať priamo do očí. Taktiež sa dozvedeli, ako sa správať pri stole, akým spôsobom držať šálku či jesť špagety.
Čína sa Západu otvorila v poslednom desaťročí. Investori, študenti a turisti začali v masovom meradle objavovať dovtedy neznámu čínsku ríšu. Zakázané mesto v Pekingu, Čínsky múr, pulzujúci Šanghaj. Popritom pľuvajúci Číňania, ktorým občas trčali spod oblekov trenírky, v reštauráciách vypľúvali kosti z kuraťa rovno na dlážku a na odchode po nich šliapali, opísal miestne pomery rakúsky denník Die Presse. Takzvané buržoázne praktiky stolovania či šatenia oficiálna propaganda desaťročia odsudzovala, boli im cudzie. Vzorom bol roľník, robotníčka a vojak. A tí si predsa odpľujú, kedy chcú. Žiadne západné maniere.
V posledných rokoch, s tým ako je ekonomika stále silnejšia a podnikatelia sú stále bohatší, stále viac Číňanov cestuje do zahraničia a svoje spôsoby si nosia so sebou. Pľujú po uliciach, v hoteloch behajú v pyžamách a po jedle sa špárajú v zuboch bez ohľadu na iných. Čínski sprievodcovia a cestovné kancelárie sa sťažujú, že ich turisti vrhajú na svoju krajinu zlé svetlo. Mesto Peking spustilo oficiálnu kampaň proti pľuvaniu pred blížiacou sa olympiádou v roku 2008. Dúfajú, že 16 miliónov obyvateľov odučia pľuť na ulici. Organizátori hier vynaložili na kampaň dva a pol milióna amerických dolárov. Cestovné kancelárie po svete svojich klientov pred cestou do Číny na zvláštne praktiky jej obyvateľov upozorňujú.
Šanghajský kurz slušného správania nie je lacná záležitosť a je určený pre podnikateľov. Tak ako sa našinec učí Číňanovi podať vizitku oboma rukami, učia sa Číňania v spoločnosti nepľuť a negrgať. (jah)