BRATISLAVA - Krajiny východnej Európy väčšinou nie sú pripravené na iné než štátne financovanie propagácie v zahraničí. „Svojou činnosťou, ako vydávaním propagačných materiálov o Slovensku a podobne, si zarobíme asi na desať percent rozpočtu,“ hovorí riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Ivana Magátová. Rozpočet agentúry je už niekoľko rokov na hranici efektívnosti - tento rok je to 40 miliónov korún. V strednej Európe je suverénne najnižší.
Podľa Magátovej sila podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu a regiónov je na Slovensku malá. „Na ich dopyt po našich službách sa spoliehať nedá. Podnikatelia nie sú schopní zložiť sa na milión, ktorý stojí napríklad účasť Slovenska na zahraničnej turistickej výstave. To musí platiť štát.“
Zaťažiť našich podnikateľov nejakými ďalšími odvodmi v cestovnom ruchu je tiež nereálne. Naopak, cestovné kancelárie, ktoré privážajú zahraničnú klientelu, by mal štát podľa nej nejako navyše bonifikovať. „Veď vozia hostí, vznikajú im tým nové náklady a ak sa niečo strhne, čo klientov v zahraničí odradí od cesty, musia znášať straty.“
Česi a Maďari si financovanie turizmu z európskych podporných fondov zariadili lepšie. „Určili si priority, napríklad len na rozvoj kúpeľov alebo len na kongresy a podobne. U nás sa vlani 86 miliónov korún, ktoré sme na cestovný ruch dostali z Phare, rozprsklo na všetky strany. U nich môžu subjekty dostať peniaze na projekty s tým, že si z nich môžu zaplatiť aj účasť na zahraničných veľtrhoch. U nás to nie je možné.“
(ru)