Španielske Toledo je skutočným živým múzeom

pamiatky zaradené do zoznamu UNESCO. Lepšie sa to nedá povedať. Toledo je skutočne živé múzeum.

Poloha Toleda nedovoľuje zbytočne plytvať priestorom, mesto stojí na jedinom kopci široko-ďaleko, okolo mesta sú hradby, za hradbami ho dookola obteká rieka, ďalej vidieť už len vyprahnutú krajinu. Domy tu, na rozdiel od juhošpanielskych mestečiek, nie sú rodinné s vlastným dvorom, ale naopak, sú pre málo priestoru vyššie, byty majú len maličké kovové balkóny ozdobené kvetmi alebo mierne do ulice vyčnievajúce presklené výklenky. Ulice sú také úzke, že keď sa v nich stretnete s autom, neprejde okolo vás, musíte sa utiahnuť do výklenku najbližších vchodových dverí.

Zvláštne sú aj suveníry, juhošpanielske vejáre, kastanety a tričká s motívmi býčích zápasov, vystriedali nádherné šperky, meče, nože, nožničky, ktorými sú preslávení tunajší umeleckí remeselníci. Niektoré sú skutočne originálne a nádherné, niektoré sú určené komerčnejším a menej náročným turistom. K takým minulý rok patrili najmä prstene podľa filmu Pán prsteňov. Cukrárski majstri zase ponúkajú miestnu špecialitu - marcipány rôznych tvarov.

Turistická kancelária upozorňuje na to, že návštevníci objavujú región dona Quijota.

Toledo - centrum ríše, kultúry

a vzdelania

Toledo má keltský pôvod, v staroveku patrilo Rimanom, neskôr sa stalo centrom Vizigótskej ríše. V ôsmom storočí ich zase vystriedali Arabi, ktorí zostali až do rekonquisty, keď mesto obsadil španielsky katolícky kráľ Alfonz IV. Stalo sa centrom španielskej ríše, do roku 1560 bolo jej hlavným mestom, potom ho Filip II. presunul len do 71 kilometrov vzdialeného Madridu. Urobil to vraj preto, že sa do Toleda už nezmestil celý jeho dvor a úradníci.

Na rozdiel od iných miest, v Tolede mohli aj po rekonquiste Arabi aj Židia zostať žiť, a tak sa mestečko stalo centrom stredovekej vzdelanosti, sídlila tu svetoznáma Escuela de Traductores de Toledo - Toledská škola prekladateľov. Prekladali sa diela starovekých filozofov a matematikov z a do latinčiny, arabčiny, hebrejčiny, gréčtiny, kastílskej španielčiny.

O spolužití národov a náboženstiev svedčí aj architektúra, na malom priestore sú kresťanské kostoly a kláštory, židovské synagógy a mešity. Dominantnou pamiatkou je Katedrála a Alcazar, kedysi vizigótsky, potom rímsky palác, neskôr sídlo španielskeho kráľa, vojenská akadémia a dnes múzeum.

Napriek tomu, že miesta nie je v Tolede nadbytok, zeleň sa nestala obeťou výstavby, ako je to často na Slovensku. Pod pevnosťou Alcazar je park s nádherným výhľadom.

Toledo - nedobytná pevnosť

Pôsobivé je opevnenie mesta. Časť pochádza ešte z rímskeho obdobia, časť je moslimská a ďalšiu postavili už katolícki králi. Mohutné a nádherné sú vstupné brány - Puerta de la Bisagra, Puerta de Alfonso VI., Puerta de Sol, Puerta de Cambrón. Dnešné Toledo sa už rozrástlo aj za hradby mesta, dokonca za rieku. Spojnicou sú predovšetkým tri hlavné mosty, najkrajší je vraj gotický Most svätého Martina. Na druhú stranu sa oplatí ísť najmä kvôli výhľadu a fotografiám opevneného historického centra. Za najkrajším, pohľadom treba prejsť cez most Alcantar. Mimochodom, len pár sto metrov za mostom je skvelý hostel, patrí do siete národných španielskych hostelov a je zriadený priamo na starom zámku San Servando.

ANDREA HAJDÚCHOVÁ