Roman Jelenský.
Vidieť zatúlaného medveďa a hneď na to padajúcu lavínu, potom si vlastnými rukami postaviť iglu tesne pod vrcholom niektorého z našich štítov a nakoniec sa ráno spustiť čerstvým snehom do doliny, to sa nedá zažiť ani v najlepšom lyžiarskom stredisku. To sú niektoré z dôvodov, čo lákajú ľudí mimo vyšliapaných chodníkov a upravených zjazdoviek. No príroda má i svoje nástrahy, ktoré si nie každý uvedomuje. A hoci na Slovensku spadne niekoľko sto lavín ročne, turisti, horolezci i skialpinisti naše hory často podceňujú. V porovnaní s Alpami sa im zdajú malé a priateľské - to je omyl, ktorý naposledy cez Silvestra stál na Roháčoch život siedmich návštevníkov z Čiech.
Pokiaľ aj vás zimné hory lákajú, porovnajte si pred odchodom na výlet svoje plány a výstroj s tým, čo odporúča horský vodca ROMAN JELENSKÝ. Pomôže vám to na to, aby sa váš únik pred každodenným stresom skončil nielen oddychom, ale i bezpečným návratom.
Sú na Slovensku vôbec vhodné podmienky na skialpinizmus?
"Áno, dá sa dokonca povedať, že výborné. Na Slovensku sú areály skialpinizmu, ktoré sú zaznačené aj na mapách. V Nízkych Tatrách je to oblasť Chopku až po Ďumbier, tento areál je veľmi vhodný jednak na prechody a jednak na lyžovanie a freeride. Vo Vysokých Tatrách sú areály okolo Soliska, pri Štrbskom Plese a Brnčalova chata a okolie. To sú povolené miesta, kde je v zime možné venovať sa skialpinizmu. Napríklad prechod cez Baranie sedlo patrí medzi obľúbené a veľmi pekné vysokohorské túry."
Kto určuje skialpinistický areál?
"Je to v kompetencii príslušnej správy národného parku. Tá rokuje s horolezeckým zväzom a zohľadňuje, ktoré oblasti by chcel uvoľniť na skialpinizmus. V rámci areálu môže zaregistrovaný skialpinista vykonávať túru bez povolenia s tým, že dodržiava bežné zásady. Je nahlásený, je oboznámený so situáciou, informoval sa na Horskej službe, či nie sú zakázané túry. Mimo areálu nie je dovolené robiť skialpinizmus. To platí len pre národné parky. Mimo nich pohyb nie je obmedzený. V národných parkoch môže oprávnená osoba udeliť pokutu každému, kto nedodržuje zásady pohybu, ale nie je to bežný postup. Ani nie je ľahké si predstaviť, ako jeden človek bude vymáhať od ôsmich ľudí nejakú pokutu. V národnom parku je v zime obmedzený pohyb a všetko ostatné je výnimkou z návštevného poriadku. Napríklad vo Vysokých Tatrách je od 1. 10 do 30. 6 zimný uzáver dolín, kde je vo všeobecnosti zákaz chodenia. Sú samozrejme výnimky, kde sa správa národného parku snaží vyjsť v ústrety skialpinistom."
Aké je lavínové povedomie Slovákov?
"Najzákladnejšou informáciou je lavínové nebezpečenstvo. Návštevníci hôr to v zásade vedia a sledujú lavínovú situáciu i počasie, nemajú však už prehľad o tom, čo znamená napríklad lavínový stupeň číslo tri a že vietor fúka prevažne severozápadným smerom. Čo mi táto informácia napovedá, kde sa ukladá sneh, aké to má dôsledky. Práve na to by ľudia mohli využiť niektoré zo skialpinistických kurzov, ktoré sa robia v Nízkych či vo Vysokých Tatrách. Organizujú sa aj lavínové prednášky, lavínové kempy v Demänovskej doline, v Jasnej."
Kde je hranica kedy ísť a kedy nejsť do hôr?
"Keď je vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva, čo je v našich horách pomerne bežné, mali by ľudia už veľmi zvažovať, či pôjdu na stanovenú túru. Stupňov lavínového nebezpečenstva je päť, s tým, že pri piatom stupni už naozaj nemá zmysel pomýšľať na túry. Vtedy už nejde o to, aká veľká lavína sa môže odtrhnúť, ale aké veľké škody môže spôsobiť. V piatom stupni nie sú už ohrozené len horské osady, ale aj cesty prvej triedy, železničné trate a trvalo obývané dediny."
Čo je najväčším potešením pre skialpinistu?
"Idete panenským terénom, kde nie je žiadna stopa, okolo vás sneh, vyrezávate si prvú stopu, je to naozaj obrovský psychický relax oproti lyžovaniu na zjazdovke. Tam často opäť zažívate dennodenný stres. Ten istý, čo už máte v práci, v meste. Pri vlekoch sa ľudia strkajú a kričí sa, keď sa niekto predbieha. Oslobodenie od bežných situácií je skutočne mimo nich. Treba však naozaj dodržiavať zásady pohybu a tie sú ešte stále väčšine ľudí vzdialené."
FOTO - ANDREJ CIBULKA
Výbava pre skialpinizmus
Viazanie je z výbavy najdôležitejšie. Vyrába ho viacero firiem, z tých známejších napríklad Diamir, Silvretta, Dynafit. Viazanie sa dá nastaviť na "bežkársku" chôdzu a v prípade zjazdu sa dá zamknúť. Pri stúpaní sa dá upraviť do niekoľkých pozícií, umožňujúcich meniť uhol a uľahčiť tak stúpanie do kopca. Cena: 7000 - 13 000 korún.
Topánka pre skialpinizmus je veľmi podobná lyžiarskej, ale je oveľa pohyblivejšia, takže lyžiarska nie je veľmi vhodná. Odlišuje sa tým, že má vibramovú podrážku a pohyblivý kĺb, ktorý sa dá na lyžovanie zamknúť a pri šliapaní sa uvoľní. Je mäkšia a drahšia ako lyžiarska. Cena: 9000 - 14 000 korún.
Skialpinistické lyže majú na špičke dierku, ktorá v prípade nehody slúži na zostrojenie improvizovaných saní. Nemajú napríklad titánové výstuhy. Sú lacnejšie ako klasické lyže a ľahšie aj užšie ako lyže na freeride. Cena: od 9000 korún
Stúpacie (tulenie) pásy sú bezpodmienečne nutné, keď chce človek šliapať do kopca. Robia sa syntetické a mohérové. Zjednodušene ich môžeme nazvať chlpatou látkou, ktorá sa smerom hore šmýka a smerom dole sa vzprieči. Tento efekt sa využíva na stúpanie do svahu, človek ide stále dopredu bez toho, aby sa z kopca šmýkal. Upevňujú sa vpredu a vzadu, v prípade potreby sa dajú odlepiť. Cena: 3000 - 5000 korún.
Lavínová výbava: Elektronický lavínový vyhľadávač (ľudovo píps), sonda a lopatka. Pre verejnosť nadštandard, z hľadiska bezpečnosti absolútna nevyhnutnosť. Cena spolu: do 15 000 korún.
FOTO
FOTO
FOTO