 Lyžovačka vo Vrátnej. FOTO - ARCHÍV TASR |
noha, peňazí nebolo nazvyš - a hybaj na lyže.
Na to, ako to vtedy vyzeralo s úrovňou lyžiarskych stredísk, sa určite pamätáte všetci, ktorým tento šport prischol k srdcu. Neupravené svahy s "bubnami" ako povinnou výbavou, rady na vlek ako vo vtedajších zelovococh na banány, samotné vleky z doby kamennej.
Nik však nepoprie, že tá atmosféra mala niečo do seba. Boj o najlepší flek v rade na vlek, na desiatu chlebík z maslom a salámkou, horúci čaj z termosky a kultová horalka. Pri aute po lyžovačke ten najkrajší pocit - vyzúvanie lyžiarok. Doma potom pri radiátore otcova masáž skrehnutých prstov na nohách a rukách. Bože, pekné spomienky.
Tak, ako všade navôkol, ani naše zimné strediská sa však nevyhli dôkladnému liftingu. Pribudli veľkokapacitné lanovky, snehové delá a ratraky dokážu so svahmi divy, služby ako skiservisy, požičovne výstroja a kvalitné občerstvenie sú už samozrejmosťou.
Ľudí na svahoch neubudlo, Slováci majú lyžovanie v krvi, stále viac fanúšikov si získava snowboard. Rastúca kvality služieb priťahuje aj čoraz viac turistov z Poľska, Maďarska a Česka. Sú vítaní oni aj ich korunky, prečo nie?
Za toto všetko si treba samozrejme zaplatiť a priznajme sa, lyžovanie nie je lacný špás. Priemerný výstroj (a keby aj zo sekáča) vás nevyjde menej ako pätnásťtisíc, samotná lyžovačka zhruba šesť stovák na deň, v závislosti od úrovne strediska. Pre priemernú štvorčlennú rodinu Janka Nováka, dobrého občana, tak jeden deň lyžovačky znamená celkom slušnú dieru v rozpočte.
Tento rok sme si mohli vďaka bohatej snehovej nádielke dopriať prvú lyžovačku ešte pred Vianocami. Príchod do rozprávkovej Vrátnej doliny, športuchtivé telo sa chveje vzrušením, rýchlo obuť, lyže, palice a hajde na svah. Pred tabuľou s cenami lístkov však nastal šok. Dostal som taký buchnát do chrbta, že mi z krku vyskočili rybie kosti z minulých Vianoc.
Kým pred rokom ste za 2-hodinový lístok zaplatili v priemere 300 - 350 korún, tak túto sezónu už máte smolu. Prevádzkovatelia strediska zjavne pochopili, že nám už dve hodiny nemôžu stačiť, a tak sa rozhodli vyjsť nám v ústrety. Na dvojhodinový lístok zabudnite, u nás si môžete kúpiť rovno štvorhodinový, päť stovák a nejaké drobné vás nemôže položiť. Biznis je biznis, ber alebo neber, vzorec je jasný.
Ešteže sme národ chytrých. Na moste spájajúcom parkovisko so samotným svahom sa tak veselo rozbieha čierny biznis. Stratégia je jednoduchá, ranostaji a milovníci panenských svahov si kúpia celodenný lístok. Do dvanástej sa zvesela ulyžujú do roztrhania tela, na moste potom pustia lístok za primeranú cenu tým, ktorí v noci žúrovali, alebo proste len radi pospia. Zvyšok dňa patria svahy im.
Máte teda na výber, buď sa s hrošou kožou pustíte do poľovačky na lacnejší lístok na moste, alebo sa necháte zodrať z vlastnej kože a lístok si kúpite poctivo, ako sa patrí. Odporúčam most, pokecáte s ľuďmi, urobíte dobrý skutok, ušetríte korunky. Naše hory sú krásne, lyžovačka je úžasný šport a skvelá zábava, tak nech sa nestane pre niečiu nekonečnú chamtivosť športom horných desaťtisíc.
Tak mi ešte napadlo, prečo by naše SAD-ky nemohli prestali predávať jednosmerné lístky? Čo keby aj tu vyšli ľuďom v ústrety a zúžili ponuku len na poldenné lístky? Meravú atmosféru čakania na zastávkach by vystriedala veselá vrava a ľudia by mali k sebe vďaka handlovaniu s lístkami opäť o kúsok bližšie.
radosa.blog.sme.sk