V Salzburgu Mozarta milujú, hoci nemal rád pivo

Hovorí sa, že doma človek nebýva prorokom. Salzburskému rodákovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi sa však podarilo presláviť v Európe aj doma. Salzburčania svojho Wolfiho milujú. Obrazne každý jeho dotyk majú v úcte. Pre mesto na rieke Salzach (salz - soľ, ach - staronemecký výraz pre rieku) je to navyše výborná turistická atrakcia.

Hoci sa tento nevysoký geniálny hudobník (meral 156 centimetrov) dožil len 35 rokov (zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni na infekciu), hudba, ktorú zložil, oslovuje ľudí už dve a pol storočia. K jej reklame po celej Európe prispievala aj samotná rodina Mozartovcov. Wolfgang bol s rovnako hudobne talentovanou sestrou a otcom na "turné" vraj až tretinu svojho života. Na západe boli najďalej v Londýne, na juhu v Neapoli a na východe v Bratislave.

Onedlho si kultúrny svet, ale hlavne tri klasické Mozartove mestá - Salzburg, Viedeň a Praha pripomenú 250. výročie skladateľovho príchodu na svet. Presne v deň a hodinu jeho narodenia, 27. januára o 20.00 h sa rozozvučia všetky salzburské zvony, ktoré odštartujú rok bohatý na kultúrne podujatia venované slávnemu rodákovi. Doteraz bývalo v meste okolo štyritisíc podujatí za rok (asi desať za deň). Investícia 11 miliónov eur do osláv zabezpečí ďalších 133 špeciálnych akcií navyše.

Medzi najvýznamnejšie budú patriť Salzburské hudobné slávnosti (júl - august), tretie najstaršie svojho druhu na svete. V novom Malom festivalovom dome uvedú 22 Mozartových javiskových diel. Tento celosvetovo ojedinelý projekt potrvá päť týždňov.

Ak vás omrzí

hudobná minulosť

Pri návšteve mesta sa oplatí kúpiť si salzburskú kartu, s ktorou môžete zadarmo cestovať dopravou, navštevovať múzeá alebo vyviezť sa lanovkou na hradnú pevnosť nad mestom, ktorá mimochodom nikdy nebola dobytá.

A ak vás predsa len omrzí túlať sa po všadeprítomných stopách hudobnej minulosti, zmeňte repertoár. Do pozornosti ponúkame zámoček Hellbrunn, ktorý si približne päť kilometrov od mesta na začiatku 17. storočia dal postaviť kniežací arcibiskup Markus Sittikus. Dostanete sa k nemu pešo po Hellbrunnskej aleji a najzaujímavejší je v lete. Arcibiskup tam síce nikdy neprespal, ale rád tam relaxoval v špeciálnych vodných atrakciách, ktoré si nechal vyrobiť pre svoje potešenie.

Na polceste medzi Salzburgom a Hellbrunnnom sa nachádza Gwandhaus, múzeum i výrobňa tradičného oblečenia z tejto oblasti. Priamo v Salzburgu, na Getreidegasse nájdete aj podľa vývesného štítu v tvare dáždnika rodinnú firmu na ručnú výrobu dáždnikov. Existuje už 103 rokov a je vraj jedinou svojho druhu na svete.

"Na paličku, na konci ohnutú do rúčky používame okolo 25 rôznych druhov dreva z celého sveta. Robí sa z jedného kusa, aby bol dáždnik stabilný a pevný. Po obrúsení sa napúšťa ľanovým olejom a včelím voskom. Nelakuje sa," hovorí syn šéfa firmy Andreas Kirchtag.

Kompletné zostavenie dámskeho dáždnika trvá štyri hodiny, pánskeho o tri viac. Na jeden dáždnik sa spotrebuje vyše dvoch metrov látky, všetko sa šije ručne. "Za posledných desať rokov sme mali len tri opravy. Naše dáždniky dlho vydržia aj preto, lebo sú ako kopula. Tento tvar lepšie odoláva silnému vetru a nevyvracia sa."

Na návštevu sa oplatí zájsť aj do pivovaru Stiegel, ktorý je najstarším v Rakúsku. Pivné majsterky (toto remeslo robili najprv ženy) v ňom vyrábali pivo už v roku 1492. Mozart síce tunajšie pivo neocenil, vraj mu po ňom bolo na vracanie, ale chutnal ho v lete a v tej dobe ešte neboli také možnosti chladenia ako dnes.

PROKOP SLOVÁČEK