Jasná 4. januára (TASR) - Človek neprežije v snehovej lavíne spravidla asi v 90 percentách prípadov. Najčastejšou príčinou smrti v lavíne je udusenie (75 percent), 10 percent zomrie na podchladenie a rovnakému množstvu osôb spôsobí smrteľné zranenia pád na kamenný podklad. Len päť percent ľudí príde o život pod snehovou masou z iných príčin, uviedol službukonajúci Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Jasnej Filip Kyzek.
Bez ujmy na zdraví dokáže človek prežiť pod snehovou masou približne pätnásť minúť. Dĺžka závisí od mnohých okolností, napríklad od objemu kyslíka, ktorý sa vytvorí okolo hlavy zasypanej osoby, od toho či je dostatočne teplo oblečený. Ako Kyzek spresnil pre TASR, človek, ktorého strhne lavína, by nemal spanikáriť. Mal by si chrániť hlavu a dýchacie cesty, do ktorých by sa mu mohol dostať sneh. Pri nižších rýchlostiach pohybu snehovej masy sa mu to môže aj podariť. Stáva sa, že napriek tomu, že človeka vyslobodili spod lavíny do piatich minút, nežil, a pritom nebol zranený. Dlhší pobyt pod snehovou masou spravidla spôsobí vážne zdravotné ťažkosti, ktoré sa obvykle prejavia poškodením činnosti mozgu, konštatoval Kyzek.
Vysokohorskí turisti by sa mali pri zimnom vstupe do hôr oboznámiť s lavinóznymi terénmi. Do rizikového terénu by mali vstupovať po jednom. Súčasťou ich výstroja by mali byť elektronické lavínové hľadače, ktoré urýchlia určenie polohy zasypanej osoby. Lavínový hľadač nemal ani jeden z českých turistov, ktorí zahynuli na Silvestra v lavíne v Spálenom žľabe, v Západných Tatrách-Roháčoch, dodal Kyzek.
tš tal
