Bojnický oltár za desať rokov od návratu do SR videlo vyše 2,5 milióna ľudí
Bojnice 26. decembra (TASR) Od návratu najcennejšej umeleckej pamiatky Bojnického zámku, desiatich doskových obrazov stredovekého florentského majstra ...
TASR
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Bojnice 26. decembra (TASR) Od návratu najcennejšej umeleckej pamiatky Bojnického zámku, desiatich doskových obrazov stredovekého florentského majstra Narda di Cione, takzvaného Bojnického oltára z Prahy, uplynulo v tomto mesiaci desať rokov.
Podľa informácie riaditeľa Múzea Bojnice Jána Papca videlo za toto obdobie oltár viac než 2,5 milióna návštevníkov zámku. Boli medzi nimi hlavy viacerých štátov, veľvyslanci i ministri. Oltár opustil Bojnice iba raz, keď ho pred necelými dvoma rokmi zapožičali na výstavu stredovekého umenia do talianskej Pisy. Pri návrate ho ešte nakrátko inštalovali v Bratislave, kde si ho mohli pozrieť návštevníci Pálfiho paláca.
Za spomínaných desať rokov prebiehal aj podrobný výskum tohto vzácneho polyptychu za spolupráce s talianskymi historikmi umenia. Definitívne potvrdili, že Nardo di Cione namaľoval tieto obrazy pre kláštor augustiniánov v Pise. Kedy a prečo ich z tamojšej kaplnky odstránili, nie je ešte jasné. Je však známe, že ich v nejakom antikvariáte v polovici 19. storočia objavil veľký milovník a znalec umenia a posledný majiteľ Bojnického panstva gróf Ján Pálfi. Nevedno však, kedy to bolo, ani kde ich kúpil. Kvôli nim dal postaviť kaplnku a inštalovať nový pozlátený vyrezávaný oltár, do ktorého obrazy vsadili. Pod kaplnkou si gróf nechal postaviť kryptu s mramorovým sarkofágom, v ktorom je aj pochovaný.
História oltára bola však aj potom pohnutá. V tridsiatych rokoch minulého storočia totiž päť najväčších, dominantných obrazov ukradli dvaja zlodeji. Chceli ich speňažiť. Jeden z nich sa však pochválil vo väzení, kde sedel za inú trestnú činnosť. Tak sa podarilo obrazy zachrániť. Boli však čiastočne poškodené a tak ich spolu s piatimi menšími previezli do Prahy na reštaurovanie, odkiaľ ich už do Bojníc nechceli vrátiť. Stali sa nadlho súčasťou expozície talianskeho umenia tamojšej pražskej národnej galérie. Niekoľkokrát prišla zo Slovenska požiadavka a vznikla kampaň, aby sa obrazy dostali späť do Bojnického zámku, naposledy po rozdelení československej federácie. Napokon do sporu museli zasiahnuť vtedajší premiéri oboch krajín. Bojnický oltár z Prahy vrátili výmenou za niektoré, tiež vzácne slovaciká.
Oltár previezli do Bojníc 15. decembra 1995 za prísnych bezpečnostných opatrení. Umiestnili ho v Päťhrannej veži, kde museli predtým vytvoriť vhodné klimatické podmienky, stálu teplotu okolo 18 stupňov C a 60-percentnú vlhkosť. Klimatizáciu riadi počítač a všetky hodnoty sa v ňom nepretržite zaznamenávajú. V budúcnosti, aby bola do bodky naplnená posledná vôľa grófa Pálfiho, plánujú oltár umiestniť na pôvodné miesto do kaplnky. Jej prispôsobenie stanoveným podmienkam je veľmi však nákladné, konštatoval riaditeľ múzea Papco.