Trenčiansky hrad zažil za čias Matúša Čáka rozkvet
Najvýznamnejšou pamiatkou Trenčína a dominantou jeho širokého okolia je Trenčiansky hrad. Trenčianske hradné bralo je prirodzeným zakončením úzkeho, prevažne vápencového výbežku Strážovských vrchov. Zároveň tvorí najzápadnejšiu časť tohto pohoria. Jeho .
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Najvýznamnejšou pamiatkou Trenčína a dominantou jeho širokého okolia je Trenčiansky hrad. Trenčianske hradné bralo je prirodzeným zakončením úzkeho, prevažne vápencového výbežku Strážovských vrchov. Zároveň tvorí najzápadnejšiu časť tohto pohoria. Jeho najvyšší bod sa týči do výšky 320 m n. m. (asi 110 m nad úrovňou Mierového námestia). Na severe sa hradné bralo bezprostredne dotýka nivy Váhu, ktorého ramená príležitostne obtekali okolo jeho úpätia. Na juhu hradné bralo pozvoľna prechádza do masívu Breziny.
Trenčianske hradné bralo tvorilo spolu s priľahlou časťou Breziny vhodnú a dobre chránenú lokalitu. Najviac nálezov z čias predhistorického osídlenia našli na nádvorí dolného hradu, ktoré bolo menej zastavané. Stavebné práce tu nenarušili stopy predošlého osídlenia tak ako v husto zastavanom hornom hrade. Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z bronzovej doby (maďarovská kultúra), to znamená z obdobia asi 2000 rokov pred Kr. Predpokladá sa, že tu stáli domy s kolovou konštrukciou. Od tohto obdobia bolo hradné bralo pravdepodobne viac-menej stále osídlené.
Históriu hradu si možno najlepšie priblížiť prehliadkou jednotlivých objektov. Prístupová cesta k hradu vedie z Matúšovej ulice v smere od farského Kostola Narodenia Panny Márie. Úzka cesta pomerne strmo stúpa od ostrej zákruty za kostolom. Po ľavej strane stojí budova bývalého hostinca Závoj, údajne najstaršieho hostinca na Považí. Pôvodne tu bola katolícka fara, avšak v polovici 16. storočia tu Margita Széchyová zriadila hostinec. O niečo vyššie sa na pravej strane nachádza zaujímavá stavba z travertínu. Ide o prvý trenčiansky vodojem, ktorý pochádza z roku 1911.
Matúš Čák, niekedy označovaný aj prívlastkom Trenčiansky, bol najznámejším vlastníkom Trenčianskeho hradu. Rod Čákovcov pochádzal z Csákváru (dnešné severné Maďarsko), kde mal majetky, ktoré starý otec a otec Matúša Čáka postupne zveľaďovali. Matúš Čák sídlil v Trenčianskom hrade od roku 1299. Pôvodné rodinné majetky rozšíril nevídaným spôsobom. Bol bezpochyby vynikajúcim vojakom i schopným politikom, okrem toho sa však vyznačoval aj značnou bezohľadnosťou. Na dosiahnutie svojich cieľov neváhal použiť intrigy i silu.
Za zásluhy o prinavrátenie Bratislavy pod kráľovskú moc dostal titul bratislavského župana (1290-1301) a neskôr palatína. Postupne pod svoju moc získal sčasti dedením a sčasti obratnou a ľstivou politikou územie a hrady takmer na celom území Slovenska. Spolu s východoslovenskými Omodejovcami na niekoľko rokov prakticky paralyzoval moc uhorského kráľa v krajine.
V čase panovania Matúša Čáka bol Trenčiansky hrad významným šľachtickým sídlom s rozsiahlym a nákladným dvorom. Vybudovali tu viaceré objekty, čiastočne upravili hlavnú vežu v hornom hrade, ktorá sa síce dodnes volá Matúšova veža, ale bezpochyby existovala ešte pred jeho vládou. Matúš Čák nezanechal potomkov. Po jeho smrti sa kráľ rozhodol získať späť stratené majetky a jedným z prvých cieľov bol, pochopiteľne, Trenčiansky hrad, ktorý bránil Matúšov bratranec Štefan zo Šternberka. Trenčín neodolal kráľovským vojskám a podobný osud postupne stihol všetky ostatné Matúšove hrady.
(Turistický sprievodca Trenčín a okolie z edície Poznávame Slovensko)
Viac sa dočítate v novom turistickom sprievodcovi "Trenčín a okolie" z edície Poznávame Slovensko, ktorý vyšiel vo vydavateľstve DAJAMA v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.