|
Vodopády Iguazú sa skladajú z 275 vodopádov a kaskád. |
dy točia doláre v Kanade a USA. A na hraniciach argentínskej provincie Misiones a brazílskeho federálneho štátu Paraná, vo veľkej čadičovej trhline rieky Iguazú, ležia rovnomenné vodopády. V roku 1939 tu bol založený prvý národný park a od roku 1986 je zapísaný medzi kultúrne poklady ľudstva pod záštitou UNESCO.
Španielsky conquistador don Alvar Nunez Cabeza de Vaca videl vodopády ako prvý beloch v januári 1542 pri svojej ceste od pobrežia Atlantiku do oblasti dnešného Paraguaja. Nazval ich, ako dobrý kresťan, Salto de Santa María (Vodopády Panny Márie). Okrem nebezpečenstva, ktoré zažil pri plavbe v lodiach, ho ničím nezaujali, španielska koruna očakávala iné poklady.
V 17. storočí sa tu pohybovali jezuiti na svojich misijných cestách, ale viac ako krásy prírody si všímali duše Indiánov. Ešte začiatkom 20. storočia bola oblasť málo zmapovaná a používali sa dva názvy, Gran salto Victoria a Salto de Iguassú (Ottův slovník naučný z roku 1902). Nakoniec sa ujal pôvodný indiánsky názov Iguazú, pochádzajúci z domorodej reči guaraní (i = voda, guazú = veľká).
Aj keď turistickí sprievodcovia upozorňujú na množstvo druhov živočíchov na území parku, šanca pozorovať ich, je malá. Denne sem prichádza z obidvoch strán množstvo turistov, a tak sa všetko živé sťahuje do odľahlejších častí rezervácie, hlavne na brazílskej strane. Len skoro ráno môžete vidieť zatúlaného tukana, papagája alebo opicu. Rušno je však priamo vo vodopádoch, do ktorých sa vrhajú dážďovníky, vtáky podobné našim lastovičkám. Skrýše majú za clonou padajúcej vody, kde na kamenných výčnelkoch dokonca vychovávajú svoje potomstvo. Chodníky zas križujú skupinky zvedavých guatchí (nosáľ červený). Turistický ruch využívajú vo svoj prospech a nebránia sa kŕmeniu. Ak chcete pozorovať zvieratá, istejšie je vybrať sa na organizované safari do pralesa.
Dnes má národný park Iguazú rozlohu 2400 štvorcových kilometrov, z toho asi šestina je na území Argentíny. Samotné vodopády sú z väčšej časti na argentínskej strane. Je tu veľa spevnených chodníkov, schodíkov a vyhliadkových plošín. Obľúbené sú plavby motorovým raftom k salto San Martín a prechádzky pri splne mesiaca. Brazília má vyhliadku na najdivokejšiu časť vodopádov nazvanú Garganta del Diablo (Diablovo hrdlo), do blízkosti ktorého vedie lávka ponad menší vodopád s pôvodným názvom Salto Santa María. Tu zažije človek naozaj pekelnú sprchu. Ale oplatí sa na chvíľu zastaviť a vypočuť si vrcholné dielo vodného orchestra "musica infernal" so silou 75 decibelov. Prehluší ho len rev vrtuľníka na oblohe. Brazílska trasa je dlhá len jeden a pol kilometra, ale ponúka kompletnú panorámu Iguazú.
Celý vodný systém sa skladá z 275 vodopádov a kaskád. Dĺžka tohto prírodného divadla, v tvare pretiahnutej podkovy, je skoro tri kilometre, pričom v najvyššom bode má 72 metrov. Sú širšie ako Viktóriine a vyššie než Niagarské vodopády. Ich majestátnosť asi najlepšie vystihuje údajný citát manželky 31. prezidenta USA Anny Eleanor Rooseveltovej: "V porovnaní s Iguazú vyzerá Niagara ako vodovodný kohútik v mojej kuchyni".
JURAJ MLADÝ
FOTO - AUTOR
|
Jedna z vyhliadkových terás. |
