Vybrali preň miesto, kde sa dolina Stupavského potoka na priečnom zlome prudko stáča a z troch strán ohraničuje strategickú polohu.
Hrebienok, ktorý z plytkého sedla vybieha nad ohyb cesty, pretína ešte aj v súčasnosti široká a hlboká šijová priekopa. Za ňou vidieť zvyšok kamennej hranolovej veže v čele podlhovastej plošiny, ktorú zo zvyšných strán ohraničujú strmé svahy.
Pozostatok veže je jediným zachovaným nadzemným objektom hradu. Jej vnútorné rozmery i hrúbka múrov vydávajú svedectvo o obytnej a útočiskovej funkcii staviska. Poznatky o niektorých ďalších stavbách priniesol archeologický výskum uskutočnený v rokoch 1993 až 1995. Na východnom okraji plošiny objavili stopy drevených objektov, ktorých základové trámy sa pôvodne opierali o kamenný múrik.
Charakter kamenných stavieb a nálezy keramických črepov datujú ich vznik do 13. storočia, pričom zánikový horizont podľa všetkého nedosahuje ani začiatok nasledujúceho storočia. Výrazné znaky požiaru, nálezy početných častí zbraní, predovšetkým hroty šípov poškodené pri náraze, niektoré so stopami po upevnení zápalných látok, vypovedajú o násilnom konci hradu.Významným príspevkom archeologického výskumu k poznaniu situácie na Dračom hrádku je objav pozostatkov liatej maltovej dlážky, výrazne naklonenej smerom na západ, kde sa opiera o múr predpokladaného opevnenia. Ten stál priamo na skale.
Príčinou tohto úkazu bol zosuv podložia. Hrad založili v geologicky nestabilnom prostredí, čo bol zrejme jeden z hlavných dôvodov, prečo ho po poškodení neobnovili. Ako náhradu asi vybudovali hrad Pajštún, ktorý je vzdušnou čiarou od Dračieho hrádku vzdialený iba tri kilometre.
Je možné, že plošinu a vežu na Dračom hrádku druhotne využili v búrlivých udalostiach okolo polovice 15. storočia, keď sa v písomných prameňoch spomína aj úloha opevneného kostola v Stupave. Avšak úspech pokusu stotožniť Dračí hrádok s doteraz neznámym objektom Drach Kugel Schlos (t. j. zámok Dračí vrchol) zobrazeným v roku 1563 na známom Mayerovom drevoreze Bratislavy a jej okolia v čase korunovácie Maximiliána II., sa vidí málo pravdepodobný. Dračí hrádok bol v tom čase už dávno zrúcaninou.
Najkratší prístup k Dračiemu hrádku je z Borinky. Za prvou horárňou v údolí Stupavského potoka (v smere na Medené Hámre a Košarisko) treba spolu so žltou značkou odbočiť lesnou cestou doľava. V stúpaní za priesekom s elektrickým vedením odbočujú doprava k Dračiemu hrádku významové značky. (Žltá značka v údolí Stupavského potoka prichádza z protismeru, od rázcestia turistických chodníkov pri smerovníku Pod Dračím hrádkom, kde sa ponúka možnosť kombinácií s prístupovými trasami z Bratislavy-Rače alebo zo Svätého Jura. Značkovanie pokračuje k hradu Pajštún a ďalej na autobusovú zastávku Stupava-Obora.)
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 11 - 12/2005 - rubrika Hrady a zámky, text: Jaroslav Nešpor. Krátené)
Viac sa dočítate v najnovšom čísle časopisu Krásy Slovenska. Časopis o prírode a turistike z vydavateľstva DAJAMA si kúpite vo vašom novinovom stánku alebo predplatíte na adrese: Krásy Slovenska, Dúbravská cesta 9, P. O. Box 115, 840 05 Bratislava 45, tel. 02/5465 2055, info@ krasy-slovenska.sk, www.krasy-slovenska.sk