Sydney 22. februára (TASR) - Najväčšie austrálske mesto Sydney je známe svojimi čistými plážami, rozľahlým prístavom a prírodnými parkmi. Miestni obyvatelia trávia veľa voľného času na jachtách a pri windsurfingu, alebo prechádzkami v buši a plávaním, najmä v čase, keď u protinožcov vrcholí austrálske leto. V Sydney však existuje aj skupina ľudí, ktorá vyhľadáva odlišný druh zábavy. Vravia si Jaskynné bratstvo.
Victor Zdanowicz sa kradmo rozhliada okolo, a potom zatiahne za povraz. Pod kovovým poklopom kanálu sa objaví diera: "Toto je jedno z našich najobľúbenejších miest. Nie je ďaleko od centra a je tu ľahký prístup," vysvetľuje.
Diera pripomína rozľahlú podzemnú jaskyňu. Po prekonaní úzkeho otvoru sa pred vami vynorí obrovský podzemný bunker veľkosti futbalového ihriska. Je zaplavený vodou a kamenné stĺpy, ktoré podpierajú strop, pripomínajú kúpele antického Ríma. Zvedavcom tu však do nosa okamžite udrie benzínový zápach - spomienka na časy, keď austrálske námorníctvo používalo túto podzemnú nádrž ako sklad naftového paliva pre svoju vojnovú flotilu.
Tento bunker ukrýva tajnú tvár Sydney, ktorú nepozná ani väčšina miestnych obyvateľov, a už vôbec nie turisti. Zdanowicz vedie skupinu excentrikov, ktorá sa volá Jaskynné bratstvo. Členovia bratstva na svojich výpravách bojujú nielen s potkanmi a horami odpadu, ale aj s príslušníkmi mestskej ochranky, a to len preto, aby sa pozreli na miesta, kam pred nimi sotva niekto vkročil.
Jaskynné bratstvo v Sydney má 25 členov a je to pestrá zmes ľudí. Je medzi nimi opravár, burzový maklér, elektrikár i študenti. Všetci sa považujú za "objaviteľov".
Členovia Jaskynného bratstva sa môžu pochváliť znalosťou sveta, ktorý väčšine ľudí ostáva skrytý. S istotou sa pohybujú v podzemnej chodbe, ktorá vedie zo stredu mesta až k pobrežiu. Ďalšia podzemná chodba zase začína v prístave a končí pod budovu opery v Sydney.
Nikto z bratstva zatiaľ pri týchto "výletoch" neutrpel žiadne vážne zranenia, a nikoho ani nezatkli, čo je možno prekvapujúcejšie, pretože väčšina ich aktivít je v rozpore so zákonom. Drobné poranenia a modriny sú však u nich na dennom poriadku.
Zdanowicz tvrdí, že podľa prúdenia a teploty vzduchu v kanále rozpozná blížiace sa nebezpečenstvo: "Dodržujeme jedno pravidlo, za dažďov sa kanálu vyhýbame."
"Niektorí ľudia nás považujú za čudákov," konštatuje Jim, člen bratstva, "ale nám ide o to dostať sa na miesta, kam nikto iný neprenikne, vypadnúť z všednosti a robiť veci, ktoré nám spoločnosť zakazuje."