 Vľavo Pakalova hrobka - pyramída nápisov, vpravo Palác s vežou "observatória", sídlo viacerých kráľovských dynastií. |
Najjužnejší, najchudobnejší, najzelenší, najnebezpečnejší. Federálny mexický štát Chiapas leží na juhu Mexika medzi Guatemalou a Tichým oceánom. Život tu plynie pomaly, pomalšie ako v iných častiach krajiny, a potvrdzuje pravidlo, že správny Mexičan leží, občas sedí a len výnimočne chodí.
Povstalci a história
Po období sucha, keď je väčšina krajiny vyprahnutá, ponúka táto hornatá oblasť
vždy zelenú prírodu. Cesta sa krúti, autobus každú chvíľu brzdí a adrenalínoví turisti chytajú fotoaparát - že by už povstalci? Nie, pred každou zákrutou sú spomaľovače, a trasa, ktorú inde prejdete za hodinu, trvá trikrát dlhšie. Pohybujú sa tu len malé deti, ktoré pri spomaľovačoch ponúkajú ovocie, väčšinou banány.
V kopcovitých pralesoch sú roztrúsené malé drevené búdky - obydlia miestnych Chiapanecos. Chudobní roľníci s dobytkom postávajú pri políčkach s kukuricou a banánovníkmi. Nevidieť tu hrdých správnych chlapov s nablýskanými čiernymi topánkami, na ktoré si praví Mexičania tak potrpia.
Chiapas pripojili k Mexiku v polovici 19. storočia, keď sa susedná Guatemala vzdala tohto územia za 420-tisíc pesos. Odvtedy sa tu veľa nezmenilo a nespokojnosť sa prejavuje nepravidelnými povstaniami.
V roku 1994 hlavné mesto San Cristóbal de las Casas a ďalších päť miest obsadila Zapatistická armáda národného oslobodenia a 12-dňové boje s armádou si vyžiadali podľa vládnych prameňov 154 obetí (neoficiálne do 400).
Ich vodca "subcomandante Marcos", bývalý vysokoškolský profesor, vystupujúci na verejnosti v čiernej kukle, odvtedy neúspešne vyjednáva s vládou o dohode (hlavné požiadavky povstalcov: práva Indiánov, spravodlivé rozdelenie pôdy, vlastné školy, zdravotná starostlivosť). "Zapatecas" sa stiahli hlbšie do vnútrozemia, ale rokovania nikam nevedú a napätie dodnes trvá. Aj preto tu autobusy s turistami smerujúcimi k vodopádom Aqua Azul alebo hlbšie do vnútrozemia sprevádzajú policajné vozidlá.
Tajomné Palenque
Keď v 18. storočí prví bádatelia pri ústí rieky Chacamas do Usumacinty na severe Chiapasu náhodou objavili v hustej džungli polorozpadnuté pyramídy a palác, ostali stáť v nemom úžase.
To isté dnes zažijú turisti pri vstupe na hlavné námestie s Palácom a radom chrámov a pyramíd, aj keď je odkrytá len malá časť z celkovej plochy. Palenque (v preklade - miesto každodennej smrti Slnka) je magické archeologické mesto. Tajomné, z veľkej časti zarastené pralesom. Ak dobre otvoríte uši a započúvate sa do okolitých zvukov, vrátite sa o 1400 rokov späť, keď tu vládli Mayovia. Už vtedy mali títo Indiáni - divosi na vysokej úrovni organizovaný mestský život s desiatkami tisíc obyvateľov, astronómiu, matematiku a používali ideografické písmo.
Ich kalendár s 18 mesiacmi po 20 dní a piatimi nešťastnými dňami sa oproti nášmu roku mýlil iba o minúty. Pri počítaní používali znaky pre jednotku, päťku a nulu. Poznali štyri svetové strany plus piaty rozmer - stred, to znamená bod, z ktorého rastie strom života do neba a jeho korene sa končia v deväťstupňovom podsvetí.
Kráľ Pakal
Najväčší rozvoj zažila miestna civilizácia v 7. storočí za vlády kráľa Pakala. Vládol 68 rokov a je s ním spojená aj najvýznamnejšia pamiatka Palenque, deväťstupňová (počet podsvetí) pyramída Chrám nápisov, prvá kráľovská hrobka nájdená v mayskej oblasti. Objavil ju v roku 1949 mexický archeológ Alberto Ruz Lhuillier až 150 rokov po začatí výskumov v tomto meste. Sám je pochovaný v malej kamennej hrobke pri ceste od Chrámu nápisov k hlavnému východu.
Do Pakalovej pohrebnej komory sa vchádzalo z vrcholu pyramídy. Po schodoch sa zostupovalo do krypty, ktorá je na úrovni okolitého terénu. V hrobke bol tri metre dlhý kamenný blok - sarkofág, prikrytý doskou vyzdobenou basreliéfnou kresbou zobrazujúcou posledné chvíle kráľa Pakala.
V okamihu smrti klesá ako zapadajúce slnko do otvorených čeľustí podsvetia a z jeho tela vyrastá strom, ktorý nesie mayské nebo. Steny komory boli pokryté množstvom štukových motívov zobrazujúcich bohov, kráľov predchádzajúcich dynastií, textov a kalendárnych údajov. Jeden z dátumov spája deň nástupu Pakala na trón s jeho božským predkom pred 1 246 826 dňami.
Vnútri sarkofágu bola dutina s kostrou kráľa a skrinkou s klenotmi. Tvár mal zakrytú nefritovou mozaikovou maskou. Od hrobu vedie k vrcholu pyramídy kamenné potrubie - psychodukt, ktoré používali nástupcovia kráľa na duchovnú komunikáciu so svojím veľkým predchodcom.
Kúsok sci-fi
Vyznávači mimozemských civilizácií zas vidia v bývalom kráľovi, zobrazenom na sarkofágu, kozmonauta pri štarte rakety. Spisovateľ a hľadač odkazov mimozemšťanov Erich von Däniken tu našiel pri úpätí jednej pyramídy kameň, na ktorom je podľa neho vytesaný človek s kyslíkovou maskou na tvári.
Pri prechádzaní areálu sa na turistov z každej strany tlačí divoká príroda (v hlavnej časti aj obchodníci so suvenírmi) a aj to dodáva tomuto miestu výnimočnosť v porovnaní s ostatnými rovinatejšími mexickými pamiatkami, zavalenými hordami turistov. Stačí odbočiť z hlavného chodníka, dostanete sa do nefalšovanej divokej prírody a môžete začať objavovať staré, ešte neodkryté zvyšky tajomného mayského mesta. Tu sa mal nakrúcať Indiana Jones.
JURAJ MLADÝ
 Veko sarkofágu, Pakal oblečený ako Kukuričný boh v okamihu smrti a znovuzrodenia. |
 V Chráme grófa žil okolo roku 1830 dva roky excentrický aristokrat z Európy. FOTO - AUTOR |