Kedysi významné miesto v živote blízkeho okolia mal prvý elektrický mlyn na riečke Žitava. Dnes sa za náhonom točia plastové fľaše. FOTO - AUTOR
Dvojposchodový murovaný mlyn dal postaviť v roku 1933 František Mašek. Koleso roztáčalo agregát, ktorý vyrábal elektrinu. Remeňový prevod sa štveral na horné poschodie, kde sa mlelo zrno a sypala múka. Bol to prvý elektrický mlyn na Žitave.
Krásne detstvo tu prežila vnučka Františka Mašeka Veronika Štefanková: „Bývala som tam 19 rokov. Starý otec bol tvrdý chlap, ale vážený.“ K mlynu chodili volské povozy, prinášali zrno a odvážali múku. Najlepšie bolo, keď tiekol stredne silný prúd - ani príliš veľa vody, ani primálo. Dodnes visia na domcoch porcelánové hlavice, na ktorých ťahali vlastné elektrické drôty. Mohli si zapojiť rádio na 110 voltov, ba aj malý televízor. No keď prišlo sucho, žiarovky zhasli a žilo sa pri sviečkach. „Za náhonom bola dosť hlboká voda na kúpanie, cez leto sem chodili celé Vráble,“ spomína Veronika.
Tvrdá doba bola počas 2. svetovej vojny. Na povale drevenej pajty skrýval mlynár Židov aj komunistov. Deň prečkali v sene a v noci pokračovali na juh, k maďarskej hranici. Tvrdý zásah však urobila najmä doba totality. V päťdesiatych rokoch mlyn zoštátnili. Poslali sem mlynára z Nevidzian, zakázali mlieť múku, len šrot pre dobytok. „Bolo to celoživotné dielo starého otca. Bol nešťastný a úplne sa zmenil. V roku 1958 k nám prišiel malý pánko s okuliarmi na nose a s aktovkou v ruke. Nabil pištoľ a rozstrieľal múčne sitá. Videla som starého otca plakať,“ rozpráva Veronika o bezohľadnom správaní komunistických prisluhovačov.
Celý statok zoštátnili, mlynárovi a jeho rodine nechali len dom, kde býval. Z váženého človeka sa stal nepriateľ režimu. Označenie kapitalista sa vyslovovalo s opovrhnutím. Na prežitie mu vyrátali neveľký dôchodok. Udalosti ho zdrvili a v roku 1960 zomrel. Desať rokov nato ho nasledoval aj Veronikin otec. Kým žil, generátor vyrábal aspoň elektrinu. Vdova zakrátko zbalila posledné veci a Mašekovci mlyn definitívne opustili.
Mlyn a areál kúpil pred niekoľkými rokmi diplomat v službách OSN Michal Demeš a chce mu vrátiť pôvodný vzhľad: „Zámerom je vybudovať ekologický permakultúrny areál. Predpokladám, že do dvoch rokov by mohol byť mlyn zrekonštruovaný.“
Už teraz tu chovajú pestrú paletu zvierat. „Ovce, kozy, kráľovské bažanty, sliepky, husi, kačice, holuby, kone aj daniele,“ vyratúva Ján Šípoš, ktorý sa o zvieratá stará.
JURAJ GERBERY