 Villa Diodati na dobovej rytine. FOTO - ARCHÍV |
Tento príbeh sa odohral vo Švajčiarsku na brehoch Ženevského jazera vo Ville Diodati, v domčeku, ktorý si obľúbil autor Strateného raja John Milton a hosťami tu boli napríklad aj Voltaire a Rousseau. Už to by stačilo na to, aby každý závidel jeho múrom rozhovory, ktorým mohli načúvať. No aj napriek tejto hviezdnej zostave dom v dedine Cologny musel na svoju najväčšiu slávu čakať až do leta 1816.
Vtedy si vilku prenajal anglický básnik Percy Byshe Shelley spolu so snúbenicou Mary Godwinovej. A aby sa okruh slávnych ľudí uzavrel, susedom Percyho a Mary sa stal zrejme najkontroverznejší britský básnik, mizantrop lord Byron so svojím doktorom Polidorim.
Leto roku 1816 bolo veľmi zvláštne. Údajne výbuch sopky Tambora v Indonézii spôsobil, že jedna divoká búrka striedala druhú. Pochmúrne prostredie jazera priam ponúkalo príbehy plné hrôzy a napätia. Byron doniesol nemeckú zbierku poviedok nazvanú Fantasmagória a spolu s ostatnými si ich za sprievodu hromov a bleskov nahlas čítali. V rámci toho natrafili na rozprávanie, kde si skupinka ľudí, podobne uväznená v búrke, vymýšľa strašidelné príbehy. Byron nástojil na tom, aby každý z prítomných urobil to isté. A tak sa v noci 16. júna 1816 posadili obyvatelia vily k papierom a každý vytvoril náčrt príbehu, s tým, že ho v najbližších dňoch dotiahne do literárneho útvaru.
Shelleyho a Byronov príbeh upadli do zabudnutia. Avšak dvaja zvyšní aktéri príbehu dali základ dvom veľkým témam. Nádhernou iróniou dejín je, že časť hororovej literatúry sa skutočne zrodila v búrke, úzkosti a napätí. Doktor Polidori, zrejme inšpirovaný svojim pacientom, napísal poviedku The Vampyre, ktorá sa považuje za prvú upírsku poviedku v histórii a údajne z nej čerpal aj Bram Stoker, keď vymýšľal Draculu. No a krehká Mary sa stala najslávnejšou účastníčkou tohto večierka, keď vymyslela príbeh o geniálnom, ale nešťastnom Viktorovi Frankensteinovi, ktorý stvoril bytosť z neživej hmoty prostredníctvom elektriny. Bytosť túžiacu po láske, hoci vlastne nevedela, čo to láska, dobro a zlo sú. A tak keď sa dnes pozeráme na stovky nových a nových filmových, ale aj literárnych spracovaní ich osudov, nezaškodí si pripomenúť podivnú zhodu náhod, ktorá zrodila dva nesmrteľné mýty.
Na ville Diodati je umiestnená pamätná tabuľa. Dovnútra sa však, žiaľ, nedostanete, je totiž v súkromnom vlastníctve. Neďaleko od vily je tzv. Byronova skala, na ktorej údajne sedával a písal svoje diela.
Doprava do Ženevy
Autom: 11 - 14 hodín. Najvýhodnejšia trasa je cez Mníchov (Bratislava - Viedeň - Mníchov- Lindau - Bregenz - Zürich - Bern - Ženeva). Celkovo je to približne 1100 kilometrov.
Lietadlom: z Bratislavy sa dá letieť len s Lufthansou cez Mníchov (cena letenky približne 11-tisíc korún).
Ďalšia možnosť je letieť s leteckou spoločnosťou Swiss z Viedne cez Zürich (asi 6800 korún).
Autobusom: priamy spoj so spoločnosťou Eurolines. Cena spiatočného lístka 4000 korún.
Doprava v Ženeve
24-hodinový turistický lístok stojí 10 šviajčiarskych frankov, cez víkend platí pre dve osoby.
Cologny
Do Cologny sa dostanete autobusovou linkou A z konečnej Rive pri Anglickej záhrade. Villa Diodati sa nachádza na Chemin de Ruth 15. Viac informácií o doprave nájdete na www.tpg.ch a www.cologny.ch .
 Boris Karloff ako Frankenstein vo filme z roku 1931. |
 Mary Shelley. |