V Córdobe sa vždy miešali mnohé kultúry

Ak si nejaké mesto zaslúži zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, určite to je španielska Córdoba.

Nielen pre to, že si tu cestovatelia prídu na svoje - nájdete tu nielen ruiny rímskeho chrámu, arabskú Mešitu či židovskú synagógu, ale predovšetkým sa tu spája atmosféra príjemného malomesta s toleranciou a kozmopolitnou minulosťou. Navyše, Córdoba aj vonia. Na každom kroku návštevníka opája nádherná vôňa pomarančovníkových kvetov azahar. Rastú na každej ulici a parku. Kto plánuje z Córdoby pokračovať ďalej v ceste po Španielsku, zaručene bude túto vôňu hľadať aj v iných mestách a klamať sa, že ju práve zacítil.

História Rimanov

"Pôsobivá a prekvapujúca Córdoba dneška ukazuje, aká bola pôsobivá a prekvapujúca Córdoba minulosti," píše sa na webstránke Všetko o Španielsku. Na dnešného návštevníka sa valia informácie a dojmy zo spolužitia troch svetových náboženstiev, ktoré Cordobu ovplyvňovali, plus k tomu treba prirátať osobitú andalúzsku kultúru, ktorá z týchto vplyvov vzišla.

Cordobu založili Rimania pre strategickú polohu na vyvýšenom mieste na brehu rieky Guadalquivir, túto časť histórie dnes pripomínajú ruiny rímskeho chrámu na ulici Claudio Marcelo a Puente Romano, teda Rímsky most, súčasť slávnej obchodnej tepny Via Augusta.

Najväčšiu slávu však priniesli Cordobe časy, keď bola centrom arabskej ríše El-Andalus. Arabi dobyli mesto v roku 711. Spočiatku tu vládol emir, zástupca kalifa z Damasku, neskôr v roku 929 sa cordobský kalifát osamostatnil. Slávu prvého kalifa Abderramana III. dnes pripomínajú už len ruiny paláca Medina Azahara, asi päť kilometrov od Córdoby, ktorý sa na krátko stal sídlom jeho dvora.

Unikátna Mešita

Z arabských pamiatok je najväčším lákadlom pre turistov Mešita. Prvýkrát v španielskej architektúre pri jej stavbe Arabi použili klenbu a dvojposchodové stĺpy - teda dva oblúky nad sebou. Les stĺpov, taký výraz sa v súvislosti s Mešitou používa - na ploche 23-tisíc metrov štvorcových je takmer 900 stĺpov, ktoré v návštevníkovi vyvolávajú zvláštny efekt - cíti sa malý a stratený v symetrickej kráse.

Kto do Mešity vojde, spočiatku ani nedovidí do jej stredu - na kresťanskú katedrálu, ktorú tu po rekonquiste postavili katolícki panovníci. "Skôr ako odsúdime tento kresťanský zločin na arabskej architektúre, ktorý je bezpochyby odsúdeniahodný, mali by sme sa pozrieť na podobné zločiny, ktoré sa na tomto svätom mieste stali predtým," píše britský spisovateľ žijúci v Španielsku Lawrence Bohme.

Pôvodne na mieste Mešity totiž stál rímsky chrám, potom, ako mesto dobyli germánski Vizigóti, postavili si tu vlastný kostol San Vicente a ten v ôsmom storočí zbúrali Arabi a začali s výstavbou mešity.

Po dobytí Córdoby katolíci najskôr Mešitu zasvätili kresťanskému bohu, až o viac ako sto rokov neskôr, v 1371, začal Karol V. v centre budovať katedrálu.

Židovská Juderia

Mešita je priamo v centre Córdoby, obkolesuje ju sieť úzkych uličiek so snehobielymi domami - Juderia, teda židovská štvrť, v ktorej návštevník nájde aj jednu z posledných troch španielskych synagóg. Aj tú kresťania po dobytí mesta zmenili na kostol.

Úzke uličky sú plné typických andalúzskych domov s patio, teda dvorom s fontánami a množstvom kvetov. Mesto vždy od 4. do 15. mája organizuje súťaž o najkrajší dvor, domy sú však otvorené aj počas roka a domáci ochotne nechajú turistov nazerať dnu. V jednom z domov je zriadené aj múzeum Museo de la Casa Andalusí, pozrieť si môžete zblízka nielen patio, ale aj zariadenie typického domu.

Juderia je rušná cez deň aj v noci, plná reštaurácií, barov s večerným flamencom, arabských čajovní s brušnými tanečnicami, ale predovšetkým obchodov s andalúzskymi suvenírmi - vejármi, kastanetami, tričkami s býkmi, nádhernými šperkami.

Mesto filozofov

Córdoba ma silné intelektuálne zázemie a ako mnohé mestá, aj svoje legendy. S najväčšími mysliteľmi, miestnymi rodákmi sa stretnete hneď pri vstupe do mesta, pri hlavnej bráne Puerta de Almodavar stojí socha rímskeho filozofa Senecu. Od busty vedie ulica nazvaná po arabskom filozofovi Averroesovi, ktorá sa končí na námestí Maimonidesa, teda filozofa židovského.

Ich základné myšlienky môže turista počuť v múzeu kultúr v Torre de Calahorra. V rámci korektnosti sem nainštalovali aj postavu kresťanského kráľa Alfonsa XI.

Córdoba mala však aj svoje historické osudové ženy. Kalifova dcéra, princezná Wallada al Mustakfi, tu zriadila prvý európsky literárny salón, miesto stretávania básnikov, hudobníkov a filozofov. Sama básne písala a písať učila aj svoje chránenkyne z rodín s nižším pôvodom. Oveľa známejší je však jej ľúbostný život.

"Teba je plné moje srdce a moje myšlienky, keď sa vzdiališ, nikto ma nedokáže utešiť, a keď sa vrátiš, opäť je pre mňa prítomný celý svet," vyznával sa z lásky k nej básnik, rodák z Córdoby roku 1003, Ibn Zaydun.

Intelektuál s politickými ambíciami a škandalózna krásavica, ktorá po Cordobe odmietala chodiť v závoji, zato na šatách nosila pripevnené svoje básne: "Držím hlavu vysoko a idem svojou cestou. Svoje líce dám milencovi a svoje bozky každému, koho si sama vyberiem," prežili búrlivý románik, ktorý dnes pripomína monument venovaný los enamorados - teda zamilovaným na námestí El Campo Santo de los Martires. Dve ruky, ktoré sa za sebou naťahujú a túžia sa dotknúť.

Legenda o ich láske sa používa aj ako dôkaz kozmopolitnej, slobodnej Córdoby. Historik a arabista Rubiera Mata v denníku El Mundo píše, že pôdou pre ženskú slobodu, ktorú stelesňovala Wallada, bol práve stret kultúr a náboženstiev, s islamom sa snúbil kresťansko-vizigótsky duch a matriarchálna tradícia berberov, ktorí útočili na Arabov. Wallade v patriarchálnom svete však pomohlo to, že ju chránili samotní muži - najmä večný ctiteľ vezír Ibn Abdús, u ktorého žila, stále slobodná, po smrti svojho otca až do konca svojho života.

ANDREA HAJDÚCHOVÁ

FOTO - ARCHÍV ČTK