Kostolíky na Karpatskej drevenej ceste

Prečítajte si tiež: Prečo je práve na východe toľko drevených kostolov?

Na Slovensku je viac ako 50 drevených kostolíkov, no najviac ich je v oblasti severovýchodného Slovenska. Roztrúsené sú v okolí Bardejova, Svidníka, Medzilaboriec a Sniny. Karpaty nehodno deliť hranicami a tak netreba zabudnúť navštíviť niekoľko chrámov aj na poľskej strane hranice. Je ich podstatne viac a od tých našich sa odlišujú veľkosťou i architektúrou.

Pre tento medzinárodný variant je dobré rozložiť základný tábor v meste Andyho Warhola v Medzilaborciach. Tí, ktorí si radi intenzívnejšie vychutnajú panenskosť okolitej prírody, nech zájdu tri kilometre severnejšie od mesta do oblasti zvanej Danová, kde nájdu rekreačné stredisko i privátne chaty za takmer socialistické ceny.

Začať na poľskej strane znamená prekročiť hranicu v obci Palota, ktorá je však pre verejnosť otvorená iba od 6.00 do 20.00 h. Prípadné omeškanie návrat na Slovensko poriadne predĺži

Kde nájdete drevené perly? Na ceste do mesta Sanok s najväčším skanzenom v Poľsku je ich hneď niekoľko: Radoszyce, Komancza, Rzepedz, Turzansk a Szcawne. Všetky kostolíky sú zrekonštruované a riadne označené smerovníkmi. Dostať sa do nich však zväčša znamená vynaložiť nemalé úsilie v pátraní po kostolníkovi. K dobrej informovanosti však prispievajú viacjazyčné tabule so stručným popisom a históriou. Poľská trasa má dĺžku 450 kilometrov a okrem kostolíkov či skanzenov možno na nej v reálnom čase sledovať aj život tamojších ľudí, ktorý svojím charakterom neraz pripomína prelom 19. a 20. storočia.

Slovenských 333 kilometrov

Karpatská drevená cesta na slovenskej strane sa začína v oblasti Vysokých Tatier a končí sa pri hranici s Ukrajinou. Prechádza cez mestečká Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Humenné, Snina a Sobrance, pričom meria 333 kilometrov. Obdivovať možno drevené kostoly a skanzeny, už menej obývané drevené domy, ako u severných susedov. Známy je azda iba domček v Krajnom Čiernom, v tesnej blízkosti kostola.

Čo sa týka drevených kostolíkov na Slovensku, k dispozícii je niekoľko poznávacích okruhov. Berúc do úvahy východisko zo spomínanej Danovej, prehliadka na trase: Šemetkovce, Miroľa, Krajné Čierne, Bodružaľ, Príkra, Nižný Komárnik zaberie ďalší deň poznávacieho výletu v tejto oblasti. Na rozdiel od poľskej strany je väčšina slovenských kostolíkov pre verejnosť prístupná vďaka dôchodcom-dobrovoľníkom a kostolníkom, ktorí radi podajú skromný výklad a ponúknu informačné a propagačné materiály. Adresu alebo telefonický kontakt na sprievodcov nájdete hneď pri dverách kostolíkov, pričom vstupné je dobrovoľné alebo 40 korún tam, kde sú k dispozícii lístky.

Pre náročných

Absolvovanie celej trasy Karpatskej drevenej cesty je skôr pre náročného turistu a rozhodne sa nedá stihnúť za niekoľko dní. Tie najkrajšie úseky však zvládne každý, kto má záujem spoznávať nový kraj.

"Karpatskú drevenú cestu nemožno zatiaľ vnímať ako celkom hotový projekt, no je to úplne reálna trasa, ktorú tvoria drevené rímskokatolícke, evanjelické, pravoslávne, no najmä gréckokatolícke chrámy," hovorí Michal Kosť, autor projektu a riaditeľ neziskovej organizácie Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok drevené chrámy pod Duklou.

Početnejší aj dlhší je poľský koridor cesty, kde je zaradených až 120 objektov, dnes už zväčša latinských neskorogotických drevených chrámov, zaradených do zoznamu UNESCO.

"Ambíciou Karpatskej drevenej cesty je v budúcnosti podchytiť sakrálne pamiatky i rozvoj cestovného ruchu v celom oblúku Karpatského hrebeňa, od Moravy, cez Slovensko, Poľsko, Ukrajinu až do Rumunska," dodáva Kosť, ktorý sa už niekoľko rokov venuje regiónu pod Duklou a záchrane tamojších kostolíkov.

"Keď v roku 1998 založilo 12 starostov a sedem farárov neziskovku, nik z nás netušil, že v relatívne krátkom čase sa podarí opraviť všetkých sedem kostolíkov v havarijnom stave. Dnes sa nezaujímame iba o sakrálne pamiatky, ale aj o celkové využitie turistického potenciálu oblasti," vysvetľuje Kosť.

Kým neziskovka doteraz koordinovala aktivity okolo desiatich kostolíkov v okresoch Svidník, Stropkov a Prešov, v budúcnosti by prostredníctvom projektu Karpatská drevená cesta rada upriamila pozornosť aj na ostatné drevené chrámy.

Dobrým sprievodcom po drevených kostolíkoch je publikácia Karpatská drevená cesta. Okrem stručného popisu a fotografií obsahuje užitočné adresy a kontakty na sprievodcov v chrámoch. Slabším miestom je riedka sieť ubytovacích i stravovacích zariadení v oblasti severovýchodu Slovenska. Spoľahlivejšia je azda ponuka ubytovania v súkromí na poľskej strane, no ani u nich, ani u nás by ste nemali zabudnúť ochutnať miestne špeciality: hubovú mačanku, kapustovú polievku a samozrejme pirohy plnené zemiakmi.