SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Kostolíky na Karpatskej drevenej ceste

Na Slovensku je viac ako 50 drevených kostolíkov, no najviac ich je v oblasti severovýchodného Slovenska. Roztrúsené sú v okolí Bardejova, Svidníka, Medzilaboriec a Sniny. Karpaty nehodno deliť hranicami a tak netreba zabudnúť navštíviť niekoľko chrámov .

Kostolík v poľskej dedinke Szcawne.
 
Bodružaľ.

Prečítajte si tiež: Prečo je práve na východe toľko drevených kostolov?

Na Slovensku je viac ako 50 drevených kostolíkov, no najviac ich je v oblasti severovýchodného Slovenska. Roztrúsené sú v okolí Bardejova, Svidníka, Medzilaboriec a Sniny. Karpaty nehodno deliť hranicami a tak netreba zabudnúť navštíviť niekoľko chrámov aj na poľskej strane hranice. Je ich podstatne viac a od tých našich sa odlišujú veľkosťou i architektúrou.

Pre tento medzinárodný variant je dobré rozložiť základný tábor v meste Andyho Warhola v Medzilaborciach. Tí, ktorí si radi intenzívnejšie vychutnajú panenskosť okolitej prírody, nech zájdu tri kilometre severnejšie od mesta do oblasti zvanej Danová, kde nájdu rekreačné stredisko i privátne chaty za takmer socialistické ceny.

Začať na poľskej strane znamená prekročiť hranicu v obci Palota, ktorá je však pre verejnosť otvorená iba od 6.00 do 20.00 h. Prípadné omeškanie návrat na Slovensko poriadne predĺži

Kde nájdete drevené perly? Na ceste do mesta Sanok s najväčším skanzenom v Poľsku je ich hneď niekoľko: Radoszyce, Komancza, Rzepedz, Turzansk a Szcawne. Všetky kostolíky sú zrekonštruované a riadne označené smerovníkmi. Dostať sa do nich však zväčša znamená vynaložiť nemalé úsilie v pátraní po kostolníkovi. K dobrej informovanosti však prispievajú viacjazyčné tabule so stručným popisom a históriou. Poľská trasa má dĺžku 450 kilometrov a okrem kostolíkov či skanzenov možno na nej v reálnom čase sledovať aj život tamojších ľudí, ktorý svojím charakterom neraz pripomína prelom 19. a 20. storočia.

Slovenských 333 kilometrov

Karpatská drevená cesta na slovenskej strane sa začína v oblasti Vysokých Tatier a končí sa pri hranici s Ukrajinou. Prechádza cez mestečká Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Humenné, Snina a Sobrance, pričom meria 333 kilometrov. Obdivovať možno drevené kostoly a skanzeny, už menej obývané drevené domy, ako u severných susedov. Známy je azda iba domček v Krajnom Čiernom, v tesnej blízkosti kostola.

Čo sa týka drevených kostolíkov na Slovensku, k dispozícii je niekoľko poznávacích okruhov. Berúc do úvahy východisko zo spomínanej Danovej, prehliadka na trase: Šemetkovce, Miroľa, Krajné Čierne, Bodružaľ, Príkra, Nižný Komárnik zaberie ďalší deň poznávacieho výletu v tejto oblasti. Na rozdiel od poľskej strany je väčšina slovenských kostolíkov pre verejnosť prístupná vďaka dôchodcom-dobrovoľníkom a kostolníkom, ktorí radi podajú skromný výklad a ponúknu informačné a propagačné materiály. Adresu alebo telefonický kontakt na sprievodcov nájdete hneď pri dverách kostolíkov, pričom vstupné je dobrovoľné alebo 40 korún tam, kde sú k dispozícii lístky.

Pre náročných

Absolvovanie celej trasy Karpatskej drevenej cesty je skôr pre náročného turistu a rozhodne sa nedá stihnúť za niekoľko dní. Tie najkrajšie úseky však zvládne každý, kto má záujem spoznávať nový kraj.

"Karpatskú drevenú cestu nemožno zatiaľ vnímať ako celkom hotový projekt, no je to úplne reálna trasa, ktorú tvoria drevené rímskokatolícke, evanjelické, pravoslávne, no najmä gréckokatolícke chrámy," hovorí Michal Kosť, autor projektu a riaditeľ neziskovej organizácie Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok drevené chrámy pod Duklou.

Početnejší aj dlhší je poľský koridor cesty, kde je zaradených až 120 objektov, dnes už zväčša latinských neskorogotických drevených chrámov, zaradených do zoznamu UNESCO.

"Ambíciou Karpatskej drevenej cesty je v budúcnosti podchytiť sakrálne pamiatky i rozvoj cestovného ruchu v celom oblúku Karpatského hrebeňa, od Moravy, cez Slovensko, Poľsko, Ukrajinu až do Rumunska," dodáva Kosť, ktorý sa už niekoľko rokov venuje regiónu pod Duklou a záchrane tamojších kostolíkov.

"Keď v roku 1998 založilo 12 starostov a sedem farárov neziskovku, nik z nás netušil, že v relatívne krátkom čase sa podarí opraviť všetkých sedem kostolíkov v havarijnom stave. Dnes sa nezaujímame iba o sakrálne pamiatky, ale aj o celkové využitie turistického potenciálu oblasti," vysvetľuje Kosť.

Kým neziskovka doteraz koordinovala aktivity okolo desiatich kostolíkov v okresoch Svidník, Stropkov a Prešov, v budúcnosti by prostredníctvom projektu Karpatská drevená cesta rada upriamila pozornosť aj na ostatné drevené chrámy.

 

Dobrým sprievodcom po drevených kostolíkoch je publikácia Karpatská drevená cesta. Okrem stručného popisu a fotografií obsahuje užitočné adresy a kontakty na sprievodcov v chrámoch. Slabším miestom je riedka sieť ubytovacích i stravovacích zariadení v oblasti severovýchodu Slovenska. Spoľahlivejšia je azda ponuka ubytovania v súkromí na poľskej strane, no ani u nich, ani u nás by ste nemali zabudnúť ochutnať miestne špeciality: hubovú mačanku, kapustovú polievku a samozrejme pirohy plnené zemiakmi.

FOTO - AUTOR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 700
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 610
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 915
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 995
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 746
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 268
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 098
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 21 270
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 153
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 231
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 362
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 954
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 455
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 438
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 255
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu