BANSKÁ BYSTRICA 15. februára (SITA) - SR by mala spracovať mapy ohrozenia eróziou a inými prírodnými katastrofami a ľudskou činnosťou, ktoré by podľa príkladu Švajčiarska boli jedným zo základov pre stanovenie zaťažiteľnosti územia ľudskými aktivitami, vy
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
hlásil dnes v Banskej Bystrici na konferencii pri príležitosti otvorenia Medzinárodného roku hôr Rudolf Midriak z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Zdôraznil, že záväzné medze pôsobenia, ktoré ešte nenarúša pôvodný, udržateľný stav, by pomohli územnému plánovaniu a eliminovali problémy s nedostatočnou a premenlivou politickou vôľou pri rozhodovaní o otázkach hospodárskeho rozvoja, cestovného ruchu, športovania, stavebnej činnosti či ochrany životného prostredia v danom území. Dodal, že experti majú dostatok poznatkov o ekosystémoch hôr a lesov SR, ale problém je sprístupniť ich bežným občanom a kompetentným orgánom.
Pripomenul, že vrchoviny zaberajú 56 % pevniny, obýva ich desatina ľudstva a na zdrojoch z nich sú závislé tri štvrtiny populácie. V SR tvoria hory a podhorské oblasti 59 % územia, horské oblasti nad 800 m 13,5 %. Z horských oblastí je 84 % zalesnených a horské lesy predstavujú 28 % lesov SR. Varoval, že 87 % hôr je ohrozených eróziou: ročne priemerne ubúda 5,3 mm pôdy a tvorí sa len 0,02 mm novej. Pri zvyčajnej vrstve 60 až 80 cm môže pôda za jedno až dve storočia na miestach bez vegetácie zmiznúť úplne. Uviedol, že v SR je 13 000 ha lavínových polí, 1800 lavínových dráh, kde zíde minimálne jedna lavína za desať rokov a ďalších vyše 7000 dráh, kde zíde počas 30 rokov. Ďalej tu je 900 sutinových prúdov, kde dochádza k posuvu priemerne raz za 3,5 roka. Pastierstvo pritom znížilo prirodzenú hornú hranicu lesa o 150 až 200 m nižšie a protilavínový potenciál lesa je v 61 % nízky alebo priemerný. Úplne zdravých je len 15 % stromov, zvyšok je rôzne poškodený imisiami, aj keď poškodenie po roku 1990 už nenarastá. Najviac je poškodený pás od 900 do 1150 m n.m. - v obvyklej výške spodnej základne mrakov, kde dochádza k najintenzívnejšiemu, kontaktnému prenosu škodlivín z mrakov priamo na vegetáciu. Drevoprodukčný potenciál polovice lesov je vysoký, rovnako ako protierózny potenciál horských lesov a lúk, ale zo sumarizácie rôznych čiastkových potenciálov vychádza, že 88 % má veľmi obmedzený ekonomický potenciál, a preto treba obozretne postupovať pri osídľovaní, stavebno-technickej činnosti, rozvoji poľnohospodárstva, lesníctva či cestovného ruchu.