Aby jazero zostalo naďalej jeho domovom, konal sa dnes jesenný odlov plotíc, jalca i šťuky, ktoré by mohli siha ohroziť. "Robíme to tretí rok, vždy pred začiatkom a po skončení letnej turistickej sezóny v rámci projektu optimalizácie vodného ekosystému Štrbského plesa," informoval TASR ekológ z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov TANAP-u Pavol Kráľ.
Sih nie je pôvodnou rybou vo vodách Štrbského plesa. Tie bývali niekedy pusté. Odborníci predpokladajú, že prvé ryby, teda pstruh potočný sa dostali do jazera asi v polovici 19. storočia zásluhou domácich obyvateľov prípadne turistov. Na skurióznenie lokality tam v roku 1929 vysadili jalca tmavého, ktorý bol umelo vyšľachtený do červenej formy. Bola to tá populárna červená rybička, ktorú si pamätajú najmä starší návštevníci Tatier. Okrem jalca vysadili do jazera v tom istom roku aj siha marénu, ktorého pôvodným domovom bolo jazero Miedwie v Poľsku.
"Je to veľmi chutná ryba, ktorú podávali na cisárskych stoloch. V pôvodnej lokalite dorastala až do metrovej dĺžky. Vo vodách Štrbského plesa sa síce aklimatizovala, ale doposiaľ nebol zaznamenaný sih dlhší ako 45 cm," uviedol Kráľ. Podľa neho je kuriozitou už to, že sa sih prispôsobil životu vo vodách Štrbského plesa, keďže ide o rybu pomerne náročnú na životné podmienky. Keďže žije v hĺbkach, postupne sa stratila z dohľadu a až v roku 1984 ju pod hladinou Štrbského plesa opätovne našla počas prieskumu bratislavská dvojica ichtyológov. Sih sa natoľko rozmnožil, že ho označili po plotici za druhú najpočetnejšiu rybu v jazere.
Vo vodách Štrbského plesa sa postupne udomácnili ďalšie druhy, okrem plotíc aj ostrieže a šťuky. Dostali sa tam náhodne. Možno im pomohli kačice po výstavbe Liptovskej Mary. Potlačili však výskyt hlavne červeného jalca a v ostatnom čase aj siha. Už v roku 1984 ichtyológovia naznačili, že ak bude proces rovnako rýchlo pokračovať, môže sih zo Štrbského plesa vymiznúť. Na základe poznatkov a výsledkov výskumu začali Štátne lesy TANAP-u robiť opatrenia na záchranu siha a podporu jeho životných podmienok. V roku 2001 sa zrodil projekt, ktorý zahŕňa viacero úloh, medziiným aj spoločný odlov zameraný predovšetkým na ploticu, ostrieža a šťuku. Robí sa na základe výnimky, keďže ide o chránené územie.
Na realizácii projektu sa podieľajú Štátne lesy TANAP-u v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia v Banskej Bystrici a Štátnou ochranou prírody - Správou TANAP-u v Tatranskej Štrbe.