Najstaršie národnostné múzeum je vo Svidníku

vo Svidníku.

Hlavná expozícia

Národnostná inštitúcia, najstaršia svojho druhu na Slovensku, vznikla pôvodne v Prešove. Na sever Slovenska sa presťahovala v roku 1964 a v súčasnosti patrí pod Slovenské národné múzeum. V troch expozíciách: Galérii D. Millyho, hlavnej a v skanzene dokumentuje a ponúka prehľad najvýznamnejších etáp kultúrno-historického a politického vývoja Rusínov - Ukrajincov u nás od najstarších čias po súčasnosť. Najväčším lákadlom je skanzen - národopisná expozícia v prírode, no prekvapujúco živo a atraktívne pôsobí aj hlavná expozícia v centre Svidníka.

"Naša expozícia je koncipovaná tak, že zaujme každého návštevníka, nielen toho, kto sa zaujíma o Rusínov - Ukrajincov," vysvetľuje riaditeľ múzea Miroslav Sopoliga. "Na troch poschodiach predstavujeme flóru a faunu karpatskej prírody, chronologicky mapujeme územie od praveku cez feudalizmus, kapitalizmus až po súčasnosť."

Prehliadková trasa je v prvej polovici skutočne atraktívna a zaujme aj školákov či rodiny s malými deťmi. Pre vážnejších záujemcov sú k dispozícii unikátne archeologické nálezy, písomné dokumenty o vzniku obcí a národnostnom postavení západoukrajinského obyvateľstva.

Galéria

Znalcov výtvarného umenia uspokojí aj historicko-umelecká expozícia v Galérii Dezidera Millyho, významného predstaviteľa slovenskej kultúry. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. storočia a okrem jeho tvorby si v nej môžete prezrieť aj tvorbu iných ľudových a profesionálnych umelcov rusínsko-ukrajinského etnika od 16. storočia po súčasnosť. Dominantou expozície je vzácny súbor karpatských ikon.

Skanzen

Najpútavejšou a najatraktívnejšou časťou svidníckeho múzea je jeho národopisná expozícia v prírode. Nachádza sa nad amfiteátrom - známym každoročnými slávnosťami Rusínov a Ukrajincov - asi kilometer od centra mesta v smere na Bardejov. Vznikla v roku 1975 a na ploche 11 hektárov je viac ako 70 stavieb, predstavujúcich ľudovú architektúru a spôsob bývania v podduklianskom regióne.

"Ide prevažne o drevené stavby prikryté šindľovými a slamenými strechami, zaujímavé sú hospodárske stavby a predovšetkým technicko-priemyselné budovy, jednoducho všetko, čo patrilo k starobylej dedine," hovorí vedúci expozície Michal Hvizd.

V areáli verne znázornenej dediny si môže návštevník vybrať z niekoľkých trás, podľa toho, čo ho najviac zaujíma. Zrubové aj murované objekty pochádzajú zo severovýchodu Slovenska od ukrajinských hraníc až po najzápadnejšiu enklávu Rusínov na Slovensku - Osturňu. Všetky objekty skanzenu sú funkčné: zrubové aj kamenné studne, pivnice, kováčska dielňa, stodoly, maštaľ, chlievy, sýpky, senníky, pivnice.

Magnetom je určite drevený kostolík východného obradu z Novej Polianky. Cerkev (ako tu nazývajú byzantský chrám) je vysvätená a štyrikrát do roka sa v nej konajú bohoslužby. Na Deň detí je funkčná aj obecná škola, kde majú najmenší žiaci možnosť zasadnúť do úzkych lavíc, stretnúť sa so starým pánom učiteľom, ktorý im hrá na husliach a učí ich spievať.

A, samozrejme, nechýba krčma. "Tak ako bryndzové halušky sú charakteristické pre stredné Slovensko, pirohy sú tradičným jedlom obyvateľov tejto časti Karpát. Plnia sa zemiakovou plnkou, bryndzou, tvarohom, niekedy mäsom či kúskami ovocia. A tie môžete ochutnať práve v našej krčme, najmä však počas dní remesiel a ľudových tradícií. Každoročne dokonca organizujeme tradičnú súťaž vo varení a v jedení pirohov," pozýva do skanzenu Michal Hvizd.

Nielen on si uvedomuje, že skanzen musí žiť, aj preto je otvorený počas celého roka. V zime je prevádzka čiastočne obmedzená, ale len do tej miery, že vstup stačí ohlásiť telefonicky. Sprievodcovia vás radi prevedú zasneženou historickou dedinou, no do kraja pod Duklou pozývajú ešte skôr, pretože jeseň je na slovensko-poľskom pomedzí najkrajšia.

ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ

FOTO - AUTOR

Múzeum je otvorené celoročne v utorok - piatok od 8.30 do 18.00 h, v sobotu a nedeľu od 10.00 do 18.00 h

Kontakt: 054/7522 952

Akcie do konca roka:

27. 10. Sviatok sv. Paraskievy - v drevenej cerkvi v skanzene

18. 12. Mikulášska nedeľa