Národný park Slovenský kras predstavuje naše najväčšie krasové územie. Jaskyne na tomto území spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v decembri roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Doposiaľ podliehalo územie Slovenského krasu ochrannému stupňu chránená krajinná oblasť. Osobitne v ňom bolo vyhlásených desať národných prírodných rezervácií, šesť prírodných rezervácií, 16 národných prírodných pamiatok a 400 prírodných pamiatok - jaskýň.
Nový národný park zaberá menšie územie ako pôvodná chránená krajinná oblasť. Vlastné územie národného parku sa rozprestiera na 34 611 hektároch, ochranné pásmo, ktoré má tlmiť vplyv urbanizovaných oblastí na najcennejšie časti parku, má rozlohu 11 741 hektárov. Zvýšením stupňa ochrany sa vytvoria podmienky pre ucelenú a účinnejšiu ochranu hodnôt tohto územia.
Vyhlásenie národného parku si vyžiada 950 tisíc korún z rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia. Peniaze sa použijú na preznačenie hraníc, zamestnanie ďalšieho strážcu a vypracovanie nových máp.
Okrem Slovenského krasu figurujú ako národné parky SR územia Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry, Slovenského raja, Polonín, Pienin a Muránskej planiny.
