Windhoek 13. februára (TASR) - Obrovské množstvá kalového plynu unikajú niekoľkokrát za rok zo dna Atlantiku pri brehoch Namíbie. Jedna jeho zložka, sírovodík, môže na niekoľko týždňov kontaminovať rozsiahle úseky pobrežia, píšu juhoafrickí a namíbijskí vedci v časopise Nature.
Zapáchajúci plyn obťažuje nielen miestnych obyvateľov, ale decimuje aj stavy rýb. Výrony kalového plynu sa doposiaľ považovali za lokálny prírodný jav s krátkym trvaním. Vďaka družicovým záberom mohli vedci z univerzity v Kapskom Meste dokázať, že tento úkaz môže trvať viacero týždňov a ohroziť veľké oblasti.
V morskej vode blízko hladiny pohlcujú sírovodíkové plyny kyslík, v dôsledku čoho dochádza k úhynu veľkého množstva rýb. Sírovodík vzniká na morskom dne pri rozklade hrubých vrstiev odumretých morských rias. Vo vrchných vrstvách vody môže unikajúci plyn pohltiť skoro všetok rozpustený kyslík.
Pri tejto reakcii vznikajú malé častice síry, preto more nadobudne mliekovo tyrkysovú farbu. Práve táto farba pomohla vedcom lokalizovať postihnuté oblasti na satelitných snímkach. V marci 2001 sa vytvoril pred pobrežím Namíbie viac ako 200 kilometrov dlhý sírový koberec, ktorý na týždne pokryl plochu 20.000 kilometrov štvorcových.
Výrony kalového plynu sú prírodným úkazom. Vyskytujú sa na miestach, kde na morské dno klesajú obrovské množstvá odumretých rias a postupne sa tu rozkladajú bez prítomnosti kyslíka. Jedným z nich je juhozápadné pobrežie Afriky. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery majú výrony vplyv na stavy rýb. Trvanie a rozsah kontaminácie však niekoľkokrát prevyšujú doterajšie odhady.