FOTO - TASR
Veľmi sa snažím propagovať svoju vlasť medzi ľuďmi tu v Dubaji. Ospevujem krásy prírody, pohostinnosť, bryndzové halušky. V kancelárii mám stenu ovešanú fotkami z festivalu z Východnej, Spišského hradu, Bratislavy či Levoče. Pomáham organizovať dubajské Dni slovenskej kuchyne, Slovak Party, požičiavam knihy z mojej domácej slovenskej knižnice (od Sládkoviča po Matkina), dávam priestor slovenským vystavovateľom v centre, kde pracujem. Vysvetľujem, rozdávam brožúrky, preposielam linky na slovenské webstránky. Aj keď... možno už nie v takom rozsahu ako tie predošlé roky. Skrytí nepriatelia mi hádžu polená pod nohy!
Keď vaši priatelia zistia, že vybaviť slovenské víza z Dubaja ich bude stáť o 312 percent viac ako víza české či schengenské, všetko bude ťažšie. Keď pošlete tunajšieho prezidenta Boeingu aj s manželku na lyžiarsky zájazd do Vysokých Tatier a oni prídu naspäť s veselými historkami, ako sa im strašne páčili naše hory, ale škoda, že im ukradli auto, a o tom, ako im veľká časť čašníkov s úsmevom naúčtovala viac, ako skonzumovali, trochu sa vám odnechce propagovať.
Alebo keď nahovoríte známeho, že ak sa zberá na služobku do Viedne, nech skočí na jednodňovú návštevu Bratislavy a tam ho považujú za Cigána a v obchode ho prehliadnu, či niečo nepotiahol (mal si zobrať košík, hovädo indické, nie niesť tú napolitánku len tak v ruke!). Potom začnete rozmýšľať, koho posielať na exkurzie: najlepšie bieleho, patriaceho k mladšej generácii (ľahšie znáša veselé zážitky) a majetnejšieho, aby nemal blbé otázky pri platení za taxík alebo v reštaurácii.
Ja sa však nevzdávam, bojujem. Začiatkom leta sme tu mali Arabian Travel Market. Krajiny propagujú svoje atrakcie, cestovky lapajú turistov, národné organizácie prezentujú len to naj v snahe prilákať čo najviac turistov. Som idealistka, dala som si stretnutie so svojím generálnym riaditeľom v slovenskom stánku, že vyberieme dovolenku pre neho a jeho sedemčlennú rodinu. Našťastie, meškal. Keby nemeškal, nemala by som čas zrušiť naše stretnutie, aby nevidel, že zástupca Slovak Tourism Board je ožratý ako doga, v stánku to smrdí borovičkou (úžasná reklama v islamskej krajine!) a po stoloch sú plastikové poháre preplnené špakmi. (Len chlapci z piešťanských kúpeľov sa obracali, aspoň tí robili biznis.)
Tak som si tam sadla, dala frťana, pozvala slovenskú delegáciu na večeru a prehliadku Dubaja a odišla. Slováci sa neozvali, asi večer vyspávali opicu. No a generálneho posielam do Prahy a do Viedne. Neukameňujte ma, neznenáviďte ma, som roduverná, prisahám bohu!
boor.blog.sme.sk
Autor: MARTINA BOOR