Sardínia je zeleným rajom nielen pre bohatých

dčení.

Rovnako ako o fakte, že oni nie sú Taliani. Netreba sa ich pýtať, prečo si myslia, že sú iní, ako ich príbuzní - kontinentálci. Stačí len nejaký čas vnímať atmosféru tohto nádherného ostrova, ktorý sa naozaj zvyšku Talianska v mnohom vôbec nepodobá. Nenájdete tu monumentálnosť Ríma, chaotické mravčenie neapolského zálivu, neprístupnú noblesu Toskánska, ukričanosť pikantnej Kalábrie ani perfekcionizmus a megalomanstvo priemyselného severu.

Pobyt na recept

Pobyt tu by mal byť predpisovaný ako recept každému, komu vypovedali baterky, kto je intoxikovaný civilizačným ruchom. Prvé, s čím sa stretnete, je neopísateľný pokoj a typická vôňa ostrova. Nečakajte však bohom zabudnuté miesto, kde sa nadobro zastavil čas. Napokon, letecké spoločnosti spájajú kontinent s ostrovom aspoň päťkrát denne, a netrvá to ani hodinu a pol. A ak ste dobrodružnejšia povaha, môžete sa nalodiť na trajekt, a podľa toho, ako hlboko do peňaženky zalovíte, bude vaša plavba trvať od štyroch až do 20 hodín.

Zelený raj

Sardínia sa netvári, že nechce mať so zvyškom sveta nič spoločné. Iba sa tunajší rozhodli nepremeniť tento svojrázny kúsok zeleného raja na tuctové miesto masovej turistiky typu Rimini či Bibione s kulisami neútulných štandardizovaných hotelov s výhľadom na nekonečné záplavy ležadiel a slnečníkov. V tomto sa Sardínčania správajú trochu elitársky - povedali si, že otvoria náruč všetkým, ktorí hľadajú skutočný dovolenkový raj so všetkou autentickosťou, pokojom a komfortom. A ktorí sú ochotní za to aj zaplatiť. A tak tu ešte vždy nájdete poloprázdne, čisté pláže, originálne reštaurácie a bary, nedotknutú prírodu (aj vďaka tomu, že tu nie je skoro žiadny priemysel, žije sa tu takmer výlučne z turizmu a poľnohospodárstva).

Nielen pre bohatých

Nie je to len ostrov pre horných desaťtisíc, ako sa o Sardínii často zjednodušene tvrdí. Ale je pravda, že okrem cenovo prístupných miest tu nájdete ešte viac takých, kde sa môžete zahrať na poriadneho snoba a ocitnúť sa v priam rozprávkovom prepychu. Aspoň na jeden deň.

A ak sa vám zo všetkých značiek, luxusu a dokonalosti už krúti hlava, žiadny problém. Necelá hodinka jazdy autom vás od najluxusnejších talianskych pláží severovýchodu Sardínie zavedie do tajomne pôsobiaceho, takmer vyľudneného Stredozemia, plného divokej zelene, kde celé hodiny nezazriete žiadne domy ani ľudí.

Historické Cagliari

Milovníci histórie zasa nemôžu obísť juh ostrova s hlavným mestom Cagliari. Oficiálne stredisko Sardínie je príťažlivé tým, že jeho centrum je malé a kompaktné, takže všetky zaujímavosti si prezriete za necelú hodinku peši.

V starej štvrti, obohnanej stredovekými hradbami nájdete monumentálnu baštu Bastione San Remy, z ktorej vrcholu sa ponúka výhľad na mestský prístav, neďalekú románsku katedrálu z 13. storočia na Piazza Palazzo alebo zvyšky impozantného, no dnes trochu zanedbaného amfiteátra. To všetko môžete vidieť pokope, ak sa vydáte labyrintom úzkych uličiek až k vysokej citadele mesta. A ak vám histórie nestačilo, určite nevynechajte tunajšie archeologické múzeum ani výlet do blízkeho starovekého mestečka Nora s unikátnymi antickými vykopávkami.

Romantické Alghero

Cagliari so štvrťmiliónom obyvateľov je síce najväčším mestom, administratívnym centrom a "rozumom" ostrova, no jeho "srdcom", ktoré hlavné mesto prekonáva v kráse a romantike, je určite Alghero na severozápade Sardínie.

Tu vám zamotajú hlavu ešte viac, pretože ak Sardínčania o sebe vyhlasujú, že nie sú Taliani, Algherčania vám zasa budú tvrdiť, že oni nie sú Sardínčania. Dodnes veria, že sú potomkami Kataláncov, ktorí tu vládli v 14. storočí a zanechali zreteľnú stopu v architektúre a atmosfére mesta. A tak tu nájdete okrem taliančiny nápisy a názvy ulíc aj v katalánčine, s mnohými Algherčanmi sa dohovoríte po španielsky. Pozor, nepliesť si so starým jazykom sardo, ktorý sa kedysi používal na celom ostrove, no je na zreteľnom ústupe, podobne ako írčina u mladých Írov. Nie nadarmo sa Algheru hovorí aj "malá Barcelona".

Príťažlivú zmes kultúr miesta, kde sa magicky dopĺňajú kartágske ruiny so španielskou barokovou architektúrou a rímskym rukopisom, objavili aj anglickí turisti, ktorí tu v posledných rokoch vo veľkom skupujú domčeky a byty a svojou všadeprítomnosťou tak dodávajú Algheru ďalší kultúrny rozmer.

Tým najkrajším, čo môžete v Alghere zažiť, je pravdepodobne plavba pozdĺž pobrežia k mysu Capo Caccia, do úchvatnej Neptúnovej jaskyne, dlhej viac než dva kilometre, v ktorej sa prehliadka so sprievodcom koná každú hodinu. Stratiť hlavu môžete v Alghere však aj inými spôsobmi. O romantickej nočnej prechádzke po pobreží tunajší zvyknú hovoriť ako o veľmi riskantnom podniku. Vraj z toho nevyviaznete bez zlomeného srdca - a neuhasiteľnej túžby vracať sa sem znovu a znovu.

SAŠA TINKOVÁ

foto - ARCHÍV

Sardínia a velikáni

Sardínia priťahuje velikánov. V 18. storočí sa ju neúspešne pokúšal dobyť Napoleon, o čosi neskôr sa tu zastavil admirál Nelson. Údajne práve tu plánoval zjednotenie Talianska aj veľký Garibaldi, po čom v roku 1861 zaniklo Sardínske kráľovstvo.

O storočie neskôr vraj pozdvihol ekonomiku ostrova sám Mussolini, keď tu zaviedol viaceré poľnohospodárske reformy.

Pred polstoročím zakotvil na severovýchode ostrova rozprávkovo bohatý šejk Aga Khan, ktorý kopu skál premenil na najprepychovejšie pláže Talianska. (tin)

Špeciality

Byť na Sardínii a neochutnať z tunajšej kuchyne sa neodpúšťa.

Domáci vás určite presvedčia o tom, že najlepší ovčí syr - pecorino sardo - sa vyrába práve tu, vyberiete si z množstva darov mora - sépie, raky, chobotnice, ustrice, ktoré tu vedia pripravovať na všetky spôsoby.

Typický pre Sardíniu je tenučký, takmer papierový, ale mimoriadne chutný chlieb, z cestovín sa odporúčajú gnocchi so šafránom, medzi zákuskami vynikajú koláčiky s pomarančovou alebo citrónovou polevou. (tin)