Sabat bosoriek

Nočným zhromaždeniam osôb so záľubou k bosoráctvu a čarovaniu sa od dávnych čias hovorí sabat. Na lúke či vrchu za mestom ponorenom v tme, sa vo svetle vatry čarodejnice v tanci zabávali. Inkvizítori považovali ich stretnutia za karikatúru omše, pri ktorej spolu s diablami bozkávali čierneho capa predstavujúceho Satana, koliesko bielej repy prirovnávali k hostii, delili žaby a tancom v kruhu pospiatky, nazvaného kolo čarodejníc, sa bosoráckym orgiám oddávali.

Na Slovensku sa údajne sabaty odohrávali na horách Rákoš či Tokaj, ale aj inde. Najčastejšie sa na nich zúčastňovali ženy, no výnimku svojou účasťou potvrdzovali i muži.

Ten, kto bol z bosoráctva či čarovania pred súdom usvedčený, krutý trest ho neminul. V Komárne, v Bratislave alebo v Žiline upaľovali, v Levoče vyháňali z mesta, v Plešivci naložili šesťdesiat palíc. V Trenčíne známom množstvom súdov bolo najnižším trestom vypálenie písmena „s“ na znak potupy. „Pactum cum daemone“, teda zmluvu s diablom preto bola veľká odvaha podpísať. A aj keď ide o výmysel, sudcom ako dôkaz postačoval na vyrieknutie rozsudku.