Hanba bokom, je čas tancovať. Počas karnevalu je jedno, kto je turista a kto domáci

Na začiatku je len ticho a zopár technikov, ktorí v rannom svetle napínajú pásky pozdĺž ulíc. Obchody sa ešte len otvárajú, káva vonia z rohu a nik by nepovedal, že o pár hodín tadiaľto neprejde auto, len vlna ľudí, farieb a hudby.

Poobede sa ulice začnú napĺňať farbami, hudbou, hlasmi, ktoré sa navzájom prehlušujú, a človek má pocit, že sa ocitol uprostred deja, ktorý nikto neriadi, ale všetci mu rozumejú. Miestni aj turisti sa postupne zlievajú do jedného prúdu. Niekto tancuje, iný sa len nechá viesť davom, ďalší sa snaží zachytiť okamih na fotografii a vzdá to po prvej minúte, pretože to, čo sa deje, sa jednoducho nedá zachytiť. Deti mávajú z okien, na dlažbe sa lesknú konfety, a z davu sa občas ozve smiech niekoho, kto sa nechal vtiahnuť viac, než čakal.

Karneval neoslavuje len život. Je to chvíľa, keď sa mestá na pár dní vymknú z rytmu každodennosti.

Týždeň, keď tancuje celý ostrov

(zdroj: Adobe Stock)

Prípravy na karneval na Madeire sú viditeľné už v januári, keď sa v sálach po celom Funchale ozývajú skúšky hudobných skupín a tanečných škôl. Kostýmy sa šijú celé týždne, v dielňach sa lesknú flitre, perie a trblietky, a ulice sa postupne menia na improvizované pódium. Pre miestnych je karneval tradícia, ktorá spája celé komunity, školy, susedstvá aj rodiny.

Slávnosti sa zvyčajne začínajú týždeň pred popolcovou stredou, teda vo februári, keď má ostrov stabilných 20 °C a naplno sa prebúdza jar. Karneval má otvorený charakter a turisti, ktorí sa nechcú len pozerať, si môžu kúpiť kostým alebo vstúpiť do sprievodu. Niektoré hotely organizujú vlastné minikarnevaly, iné zabezpečujú miesta na tribúnach, odkiaľ je výhľad na hlavný sprievod ako z filmu.

Ulice Funchalu zaplnia rytmy samby (zdroj: Adobe Stock)

Najväčší sprievod sa volá Allegoric Parade a koná sa v sobotu večer. Niekoľko stoviek tanečníkov v kostýmoch sa pomaly presúva centrom Funchalu, zatiaľ čo tribúny zapĺňajú domáci, turisti aj rodiny s deťmi. Rytmus udáva samba, atmosféra je radostná, priateľská a plná prekvapení. Tí, ktorí si sprievod len pozrú, sa po jeho skončení presunú do ulíc, kde pokračujú menšie hudobné skupiny a tanec sa spontánne mení na spoločnú oslavu.

O niekoľko dní neskôr sa koná druhá uvoľnenejšia verzia karnevalu s názvom Trapalhão Parade. Ľudia sa obliekajú do bizarných kostýmov, parodujú politikov, televízne hviezdy aj samých seba. Aj turisti sa často nechajú vtiahnuť, vytiahnu telefón na rýchlu fotku a napokon skončia v sprievode medzi miestnymi.

Pre mnohých cestovateľov je to najkrajší čas, kedy ostrov navštíviť. Stanú sa totiž súčasťou komunity, ktorá vie, ako sa tešiť zo života.

Karneval ako umelecké dielo

Z alegorických vozov lietajú tisíce kvetov (zdroj: Adobe Stock)

Na Azúrovom pobreží má karneval inú podobu než na Madeire. Mesto Nice sa počas dvoch februárových týždňov mení na obrovské javisko, ktoré by pokojne mohlo niesť rukopis filmového scénografa. Ulice lemujú tribúny, nad nimi sa týčia papierové sochy, z každého balkóna visí farebná girlanda. Ľudia prichádzajú obdivovať krásu, ktorú Francúzi dokážu zorganizovať s neuveriteľnou precíznosťou.

Najznámejšou časťou je Bataille de Fleurs, teda „bitka kvetov“. Alegorické vozy sa pomaly presúvajú po Promenade des Anglais a z ich plošín účinkujúci hádžu do publika kvety. Nikto neuteká pred dažďom stoviek kilogramov mimóz, ľalií a gerbier, všetci sa snažia zachytiť čo najviac. O niekoľko dní neskôr mesto rozžiari svetlami nočný sprievod Corso Carnavalesque Illuminé. Témy sa každý rok menia a často reagujú na politiku či popkultúru.

Miestni si v skupinách priateľov zvyknú už mesiace vopred vyrábať kostýmy, koordinovať farby a ladiť tému s alegorickými vozmi. Turisti sa môžu pozerať z tribún, kde sa kupujú vstupenky ako na koncert alebo sa jednoducho zapojiť. Po skončení sprievodov sa karneval presúva do barov, na pláž a do prístavu, kde sa tancuje s rovnakou ľahkosťou, s akou Francúzi otvárajú šampanské.

Festival citrónov v meste Menton (zdroj: Adobe Stock)

Z Nice sa karnevalová energia presúva ďalej po pobreží. V Mentone prebieha festival citrónov Fête du Citron. Celé mesto zaplnia sochy a dekorácie vytvorené z desiatok ton citrusov, ktorých svieža vôňa v kombinácii s februárovým slnkom pôsobí ako krátky únik do leta.

Maska vytvorila rovnosť medzi šľachtou a sluhom

(zdroj: Adobe Stock)

Benátsky karneval vznikol z potreby uvoľniť napätie. V stredoveku to bolo mesto bohatstva, obchodu a mocenských hier. Pravidlá upravovali aj to, kto s kým mohol hovoriť a kto sa ako obliekal. Spoločenské vrstvy sa navzájom neprekrývali a sloboda jednotlivca sa merala podľa postavenia. Karneval bol jediným obdobím, keď sa tieto hranice na pár dní zrušili.

Tradícia sa zrodila už v 13. storočí a rýchlo sa stala súčasťou identity mesta. Počas niekoľkých týždňov pred pôstom sa Benátky menili na priestor, kde sa každý mohol správať slobodnejšie, odvážnejšie, bez spoločenského dozoru. Maska zakrývala tvár, majetok aj meno, takže šľachtic mohol tancovať s pouličným hudobníkom a nikto nemusel nič vysvetľovať.

Z tejto myšlienky ťaží aj dnešná podoba karnevalu. Začína sa približne dva týždne pred popolcovou stredou. V dielňach sa vyrábajú ručne maľované škrabošky, na mostoch sa objavujú prvé kostýmy a z kanálov sa ozýva hudba.

Centrom diania je Námestie svätého Marka, kde sa denne konajú súťaže masiek a vystúpenia umelcov. Karneval sa však rozlieva aj do menších uličiek a námestí, kde sa ľudia zastavujú, fotia, popíjajú víno a sledujú, ako sa mesto premieňa. Niektorí turisti si požičiavajú celé kostýmy, iní si kupujú len škrabošky a prechádzajú sa mestom, ktoré ich okamžite pohltí.

Masky majú dodnes svoj význam. Najtypickejšia bauta zakrývala celú tvár, mala hranatú bradu a nositeľ pod ňou mohol hovoriť, jesť aj piť bez toho, aby sa odhalil. Preto ju nosili muži aj ženy, najmä pri politických rokovaniach či tajných stretnutiach. Bola to maska anonymity, ktorá umožňovala byť prítomný, ale nepoznaný.

Moretta, nazývaná aj „servetta muta“, bola určená ženám zo šľachtických rodín. Mala oválny tvar, čiernu farbu a držala sa v ústach malým gombíkom zvnútra, takže nositeľka nemohla rozprávať. Pôsobila ticho, tajomne a stala sa symbolom dôstojnosti a zdržanlivosti, čo sa od benátskych dám očakávalo.

Colombina bola zakrývala len oči a nos. Pochádzala z commedie dell’arte, kde ju nosila postava služobníčky Colombiny. Maska bola prejavom ľahkosti a flirtu. Obľubu si získala medzi herečkami a ženami, ktoré chceli zostať rozpoznateľné.

Masky majú svoj význam (zdroj: Graham Guenther, unsplash.com)

Večer sa karneval presúva do palácov, kde sa konajú bály v historických sálach, zatiaľ čo vonku sa hudba rozlieha po kanáloch. Pre Benátky je to každoročný rituál, ktorý pripomína, že aj v mieste, kde bolo všetko kedysi presne určené, sa ľudia dokázali na pár dní vymaniť z pravidiel a nájsť spôsob, ako byť naozaj slobodní.